Je tu opäť a zas.
Chcem spomaliť, či utekať?

Je v ňom pokoj a múdrosť.
Čosi vraví mi, že nie je to hlúposť.
Už tuším:,, musím zastaviť“

Pozná zlobu i lásku.
I kvapkami zmyje, mi tu najväčšiu vrásku.

Je nemenný a predsa sa mení.
Len on to vie,
pretože očisťuje.

Stačí len stáť a počúvať,
ten dažďa hlas znieť.
V tom momente všetko je mimo nás.
Konečne!
Na chvíľku zastavil sa čas.
Už nikoho a nič niet.
Len dážď.

Vesmírna energia, odveká vôňa pravdy.
Tá vie, že vždy bude, že nás unesie kamsi,
Večný, dokonalý.

Dážď.

24/4/12