Ako náhle príde jeseň, objaví sa v našom byte pleseň. Nepoznaná hostiteľka veselo si píska, objíma a stíska moju stenu z blízka. Sprvu letmo vykukne, očkom na mňa žmurká, vyzerá jak kráska, zelená muchomúrka. Nenápadná muchomúrka smaragdovým očkom, na mňa mrká. Na pár dní sa schová v svojom úkryte. Zrejme trošku premýšľa- je jej tesno v teplom byte. Temno a tmu potrebuje. Snáď si zo mňa uťahuje. Čaká na ten správny čas: ,,chlad a zima príde zas.“ ,,Hurá už je pod nulou,“ radostne sa opäť hlási. Tu, i tam mi ukazuje svoje zelené kučeravé vlasy. Nepoznaná hostiteľka veselo si píska, objíma a stíska svoju stenu z blízka. ,, Krásne som sa rozrástla, potravy mám dosť. Teplé, letné počasie už je minulosť. Pavúčie má ona vlasy. Rastú do plnej krásy. Zastaviť ju môže iba biely raj v tekutom stave. V save! Chlorman sodný strieknem zľahka Pošteklím ju troška, i správam sa k muchomúrke ako pravá kámoška. Nepozvaná hostiteľka, prestáva jej chutiť vápenatá stielka. Zmizne v svojich útrobách na pár mesiacov, stena je jej tajná postieľka. Na úkryt dosť veľká. Prestáva si pískať, objímať a stískať moju stenu z blízka. Trošku sa i dusí, pridám Cl a aj dusík. Nepozvaná hostiteľka. Prestáva už dýchať Ako v klame z jedu krutej smrti, čaká na svoj čas. Avšak, prekvapí ju štetec, farba a permetový“ lak“. ,,Rozhodne sa utiahne na pár mesiacov!“ Veľkolepí návrat vidí kúte steny. Už teraz sa raduje V akom žije tieni. Nepoznaná hostiteľka Veselo si píska, objíma a stíska svoju stenu z blízka. ...Veselo si píska, objíma a stíska svoju stenu z blízka..