Prekrásna vôňa vzduchom sa vznáša,

srdce mi vraví, že to- je tá pravá krása.

To v diaľke šum listov mi vraví:

,,vraj niečo sa valí“.

Kvapky mi stekajú po tvári,

snáď sa mi to iba marí.

To čary sú? či chmáry?

Opäť po záplave vodných sĺz zažiarim.

Zas počuť spev vtáka znieť,

čo musel od kamsi priletieť.

A prežil, tak ako ja.

No opäť spúšťa sa tá vlna búrky,

Prežijem? Či zas a znova to budú muky.?

Zhlboka dýcham, rýchlo bežím,

Zápasím s dažďom, bránim sa, ležím.

Či kamsi padám?

Sto ročným slzám čo opäť šľahajú mi do tváre sa vzdávam?

Nie!

Dážď opäť tíchne.

Zlomená vstávam , kráčam ďalej,

už nezápasím ani neskonala som

ale prežila som . Či prežívam?

Žijem ďalej...