Izba, v ktorej sa lady Eleanor obvykle kúpala, mala s jej spálňou spoločné dvere. Preto lady Eleanor vedela, že jej kúpeľ nie je hotový a vrela v nej zlosť. Trpela Mirandu pri sebe len pre to, že mala šikovné ruky a neraz jej masírovaním zmiernila bolesť, ktorú jej spôsobovala reuma. No v nijakom inom smere jej Miranda nebola užitočná a lady Eleanor vedela, že sa s ňou bude musieť čoskoro rozlúčiť. Nemala však náhradu a nevedela ako si nájde novú komornú. No Mirandu už pri sebe viac nezniesla. Počula ako vo vedľajšej izbe konečne chystá kúpeľ, no trvalo jej to veľmi dlho. Keď konečne priniesla vodu z kuchyne, lady Eleanor už mala pripravené oblečenie a vlasy mala v účese schované pod čiapkou. Čaj, ktorý nedopila bol už studený a s čítaním novín nechcela začať, pokým nebude sama v pracovni svojho muža. Keď konečne nastal čas kúpania, lady Eleanor neprehovorila ani slovo, pozorovala však Mirandu veľmi pozorne. Miranda jej pomáhala tak ako predošlé dni, tu pridržala utierku, tu priliala teplej vody do vane, poumývala lady Eleanor chrbát a pomohla jej aj s utieraním. No ani na jedinú minútku sa nezatvárila poslušne či pokorne, napriek raňajšej nepríjemnosti s novinovým poslíčkom. Hlavu držala hrdo a tak ako lady Eleanor, ani ona neprehovorila ani slovko. Lady Eleanor po kúpeli zašla do kuchyne, aby sa dozvedela, kedy bude hotový obed. Hneď na to sa pobrala s novinami do manželovej pracovne, ktorá susedila s knižnicou. Zatvorila za sebou dvere, pomalým krokom prešla cez miestnosť ku kreslu pod oknom. Pohodlne sa usadila a zahĺbila sa do čítania.Miranda sa vrátila do kuchyne namosúrená a plná hnevu. Odložila nádoby, v ktorých hriala vodu, namočila uteráky a odložila ich bokom. "Operiem ich neskôr, " povedala Anne, ktorá na ňu zvedavo pozerala. "To budem veľmi rada, ak ich tam nenecháš tak, ako si to urobila naposledy." "Nie nenechám." Povedala sucho Miranda a začala si prezerať noviny z predošlého dňa. "Pomohla by si mi prosím ťa so zemiakmi?" opýtala sa Anna. "Teraz nemôžem, sľúbila som Delii, že jej pomôžem s prestieraním stola na obed. Možno vám budem môcť pomôcť s umývaním riadu po obede," odvetila neochotne a odložila noviny. Hneď na to odišla z kuchyne, ale nešla pomôcť Delii do jedálne s prestieraním. Kedže bola jedáleň spojená s kuchyňou len ťažkými drevenými dverami, Miranda sa tvárila veľmi zaneprázdnene, keď prechádzala popri Delii. Nechcela, aby ju Delia poprosila o pomoc. Tá však ani nezdvihla pohľad od obrusu, ktorý práve vystierala na stôl. Mirandine kroky viedli do knižnice. Vedela, že tam nikto cez deň nechodí, a nikto ju tam hľadať nebude. Posadila sa do kresla pri krbe a zadriemala. "Vedela som, že ťa tu nájdem, " prihovorila sa jej Delia, potiahnuc ju za rukáv blúzky."Len na chvíľu som zatvorila oči, " snažila sa vyhovoriť Miranda a rýchlo vstala z kresla. "Miranda, mne vôbec neprekáža, keď sa na chvíľu utiahneš do knižnice. No lady Eleanor ťa volá. Určite by ju nepotešilo, keby to vedela. " Miranda sa jej postavila tvárou v tvár a zamračene na ňu chvíľku pozerala. "Chceš mi niečo povedať Delia? Hráš sa predomnou na paniu v tomto dome?" "Na nikoho sa nehrám, ani som sa nikdy nechcela hrať, " odpovedala jej rovnako drzo Delia. "Pani ti platí za to, že si plníš svoje povinnosti. Každý teda očakáva, že si tie povinnosti budeš plniť. " Miranda na to nepovedala nič, odišla z knižnice za lady Eleanor. Nezaklopala na dvere, len vošla do pracovne a podišla k panej : "Poslali ste po mňa drahá lady Eleanor?" "Tvoje meno som vykrikovala z dverí ako nejaká predavačka na trhu. Kde si bola?" nezdvihnúc k nej pohľad, poskladala noviny a uložila ich na stolík. Miranda bola v pomykove. Nezdalo sa jej, že by počula, ako pani volá jej meno. Pravdepodobne spala dlhšie ako si myslela. A keď sú dvere na knižnici zatvorené, ledva tam niečo počuť z diania v dome. "Prala som uteráky v záhrade, madam, " vyhovárala sa. "Určite?" lišiacky na ňu pozrela lady Eleanor. "Ach Miranda, Miranda, " vzdychla si. "Nemôžem ťa viac zamestnávať. Rozčuľuje ma tvoja neposlušnosť a klamstvá, ktorými ma častuješ každý deň. Nie som hlúpa. Možno som stará, ale hlúpa nie som. Vidím obe tvoje tváre a preto ťa tu viac nemôžem držať. Od dnešného dňa po dva týždne sa budem snažiť nájsť si novú komornú, nuž si ty môžeš hľadať novú prácu. A ako poďakovanie za tvoje dobre vykonané služby, ktorých však bolo toľko, že by ich na prstoch dvoch rúk spočítal, ťa odporučím svojej sestre, ktorá zajtra príde na pravidelnú návštevu." Miranda svoju pani počúvala, no neverila vlastným ušiam. Nikdy by si nebola pomyslela, že ju pani zo svojich služieb prepustí. No predniesla to Mirande podľa jej očakávania. Bez štipky citu, či vari smútku, že to musí urobiť. Miranda chvíľu stála po jej boku ako prikovaná, neschopná vyriecť slova. "Ak nemáš čo povedať, môžeš ísť Miranda. Si stále moja komorná a až do ukončenia tohto zväzku očakávam, že si budeš plniť svoje povinnosti. Teraz už choď a rob to, čo máš robiť. Je dvanásť tridsať a o chvíľu pôjdem na obed. Pošli mi sem Annu, nech s ňou dohodnem zajtrajšie menu." Lady Eleanor sa dívala na Mirandu, ktorá nehybne stála pri jej boku. "Miranda," oslovila ju prudšie, "hýb sa dievča!" Mirandu myklo a pobrala sa preč. Mierila rovno za Deliou. Vedela, že ju nájde v jedálni. Prestieranie na obed jej vždy trvá nekonečne dlho, pretože každý kus príboru musí byť na svojom mieste. "Čo si o mne nahovorila Eleanor?" vyrútila sa na ňu, len čo prekročila prah jedálne. Delia na ňu prekvapene pozrela, netušiac o čom Miranda hovorí.
"Netvár sa tak prekvapene," zatiahla kyslo Miranda a podišla k Delii bližšie. "Chcem vedieť čo si nahovorila lady Eleanor! Už aj to zo seba vysyp," schytila ju za plecia, no Delia jej ruky odstrčila. "Nedotýkaj sa ma a prestaň sa rozkrikovať! Netuším o čom to hovoríš!" "Aspoň sa priznaj, že ty si dôvod toho, že ma lady Eleanor prepustila!" kričala Miranda. Delia neveriaco pozrela na Mirandu: "Čože?" Miranda prevrátila očami: "Nehraj sa predomnou na hlúpu, ja nie som stará baba, ktorú poľahky oklameš. Pani ma práve prepustila a to len kvôli tebe!" Delia konečne pochopila a vošla do nej zlosť. To bola typická Miranda. Nikdy nepriznala svoju vinu! "Mala by si sa nad sebou zamyslieť Miranda, " povedala zlostne Delia. "Jediná osoba, ktorá je vinná za to, že si prišla o prácu, si ty! Myslela si si, že je lady Eleanor hlúpa? Vari si si myslela, že nevidí aká si falošná a neporiadna? Prečo by som jej práve ja mala otvárať oči? Má predsa vlastný rozum a sama sa vie rozhodovať, nie je predsa senilná! Nikdy som nebola na teba žalovať, aj keď by si si to niekedy zaslúžila!" Krik dvoch dievčat sa rozliehal takmer po celom dome, a vytiahol Annu z kuchyne. "Dievčatá, " oslovila ich mierne, "prestaňte, lebo ak vás začuje lady Eleanor, bude zle. Čo sa to tu vlastne stalo?" "Prepustila ma," povedala Miranda, „a neviem prečo." Anna ju chytila za ruku : „Poď," vtiahla ju do kuchyne, usadila k stolu a dala jej šálku čaju. Miranda sa oprela o lakeť a zťažka si vzdychla. „Tak mi povedz, čo sa vlastne stalo,‟ súrila ju Anna, prilievajúc jej mlieko do šálky. "Pani mi povedala, že tu už viac nemôžem zostať. O dva týždne mám odísť. Povedala, že som klamárka a že nerobím poriadne svoju robotu. Ale to predsa nie je pravda! Vždy urobím to, čo treba! Čo na tom, že mi to trvá dlho?! Hlavne, že je to hotové, nie?" pozrela na Annu, dúfajúc v jej podporu a súhlas.
Medzitým Delia skončila s prestieraním a vošla do kuchyne. "Miranda, mrzí ma, čo sa ti prihodilo, ale neobviňuj ma z niečoho, za čo naozaj nemôžem, to si nezaslúžim. Predsa sme si predtým rozumeli… " prisadla si k nej a chytila ju za ruku. Miranda sa jej však vytrhla. "Možno budem pracovať pre jej sestru. Sama pani mi povedala, že sa opýta svojej sestry. Takže sa budem mať oveľa lepšie ako tu." Vstala a zvrtla sa na odchod : "Anna, pani vás očakáva v pracovni." Povedala rozkazovačne a odišla, zanechajúc tie dve v tichom prekvapení. Hoci mala Anna na srdci veľa otázok, ponáhľala sa za paňou do pracovne. Delia sa pustila do porciovania obeda.Keď sa Anna od panej vrátila, tvár mala červenú a dýchala, akoby bola bežala o život. "Miranda naozaj neklamala!" povedala len čo vošla do kuchyne. "Pani ju naozaj prepustila! Všetko mi vyrozprávala. Ešte som pani takú rozčertenú nevidela, a to som s ňou už prežila všeličo, " rozprávala Anna, narýchlo kladúc hovädzinu na servírovací tanier. "Toľko hromžila okolo Mirandy, až som sa bála opýtať, prečo ma vlastne zavolala," narýchlo sa zasmiala. "Vraj keď jej pripravovala kúpeľ, naschvál jej tam vsypala zlej soli, len aby paniu potom všetko štípalo. Nuž neviem, či by to Miranda urobila, ale neviem ani to, či by pani klamala. Veď je to jej dom, ona sa rozhodne, koho tu chce a koho nie." Anna si nebola istá ničím, no veľmi sa tým trápiť nechcela. Vedela, že s lady Eleanor sa nevypláca handrkovať. Prichystala obed a spolu s Deliou ho odniesla do jedálne, kde už čakala lady Eleanor, usadená na svojom čestnom mieste za vrchom stola. Popriala jej dobrú chuť a vycúvala z miestnosti, akoby bola lady Eleanor kráľovnou. Delia zostala s pani sama. Na veľa vecí sa jej chcela opýtať, no neodvážila sa. Čakala, kedy sa lady Eleanor sama rozhovorí. Naservírovala jej obed a postavila sa obďaleč, aby bola poruke, kedykoľvek by pani niečo potrebovala
Comments
Pridať nový komentár
bojim sa, ze ta sklamem Majka, ale dufam, ze to nebude az take zle ako sa obavam. coskoro vyvesim dalsiu cast, musim ju trosku opravit a nestiham :(
dakujem ti za komentar... aj teba nech muza kope!:)
to by som neurobila, nezahodila by som to ;)
ako som uz povedala, pribeh je hotovy. trosku ho vsak korigujem, ale len minimalne, lebo som s nim vcelku spokojna, aj ked dufam, ze to citatelov nesklame :)
zapletka, teda trochu akcie tam este bude, nechcem z toho vsak robit nejaku zamotanu telenovelu bez konca...(chapes...) ;)
nech aj teba muza kope! :)