Po stopách v piesku
kráčam len ja
na pláži vidno však stôp páry dva
dnes bude prílivu opäť raz čas
a more zmyje dôkazy nás
zostanú len tie, čo otlačím zas
ak vôbec budem mať síl
...
Spomínam na všetky krásne chvíle
ktoré pred súmrakom dopriala mi
nežné dotyky motýlích krídel
a vír dúhy pred očami
keď naše duše v jedno splývali
nedá sa popísať
ako city z nás sálali
až kým nás mesiac nerozdelil
hm...
ešte stále
nás dvoch
...
Spomínam bála sa noci
kráčali sme plážou v objatí
Čas!
Prečo plynieš, ty prekliaty!
...
Pod skalným zrázom bozk dala mi
horúci, priam žeravý
pery však vychladli s ľadovým ránom
keď na lôžku miesto nej
ležal papierik s jediným: Áno
že aj keď musí teraz odísť
aby ma nezranila
navždy si ma v srdci uchová
...
Po stopách v piesku
kráčam už sám
na mysli však len ju samú mám
dnes bude prílivu opäť raz čas
sadám si do člna, chcem za ňou ísť
srdce mi nebije
a strácam už pulz
bez nej nenájdem aj tak svoj kurz
hoci je teplo mňa chladí mráz
však aj tak more
zmyje dôkazy nás
Comments
Pridať nový komentár
vďaka za krásny komentár...dodáva mi obrovskú chuť do tvorby ak viem, že sa nájde aspoň niekto, kto sa z tej masy anonymných kliknutí takto prejaví a dovolí mi spríjemňovať mu život svojou troškou.
dúfam, že ani v budúcnosti nesklamem.