Jakub sa díval na moju strhanú tvár a netváril sa dvakrát vyrovnane. Niečo ho dožieralo a ja som nevedela, čo by to mohlo byť. Len tam tak sedel a díval sa na mňa. „Vieš Elis…“ „Jakub…“ Začali sme naraz. Ticho sme sa zasmiali. „Začni,“ šepla som rýchlo, aby mi nedal prednosť. Slabo prikývol. „Chcel by som sa porozprávať o tom, čo ti povedala Mariana. S tými dievčatami… ona bola trikrát tehotná, nie ja som mal byť trikrát otcom.“ Prekvapene som nadvihla obočie a začervenala sa. Bola som si takmer úplne istá, že Maja povedala, že boli tehotné tri dievčatá, že on ich prehovoril, aby si dieťa vzali. Ale… toto mi nedávalo zmysel. „Prosím?“ povedala som priškrtene. Toľko šokov na jeden deň… vlastne… dva. Či deň? Alebo týždeň? Mesiac? Už som pomaly ani nevedela, koľkého je, koľko je hodín… „Vieš,“ odkašľal si. „Bol som vždy sukničkárom, i som…“ „Tak to ma teda potešilo,“ zamrmrala som. Nanešťastie to počul. „Ja… sama si mi povedala, že je koniec, že mi dávaš košom. A to keď si ku mne prišla a hodila mi ten papier do tváre, u mňa bola sesternica…“ „Takže so sesternicou?“ šepla som a po líci mi skĺzla slza. Najradšej by som už mala pôrod za sebou, pretože som v poslednej dobe, bola priveľmi citlivá. „Nie!“ rozhodil rukami a potom si ponoril tvár do dlaní. „Dovoľ mi to vysvetliť. Neskáč mi do reči, prosím,“ šepkal. „Nič som ti nesľuboval, to boli tvoje slová onoho dňa. Tým si mi dal najavo, že v tvojom byte je niekto viac, ako len sesternica…“ „Dlho do noci som študoval, a spávam nahý, ale…“ Krútila som hlavou a ticho vzlykala. „Bola tam žena, ja to viem. Sám si mi to priznal.“ Videla som, že je zúfalý. „Sesternica a štúdium je slabá výhovorka. Nauč sa niečo nové.“ Zahľadel sa mi do očí. „Elena, ja… neviem ako ti to povedať.“ „Ďalšia výhovorka? Ďakujem, neprosím,“ odvrátila som hlavu. Celú tvár som mala zmáčanú od sĺz. „Nechajme to teraz tak. Takže, Maja mala byť trikrát matkou? Neverím tomu.“ „Raz sa aj stala, dieťa zomrelo pri pôrode, mal som ísť za krstného otca,“ povedal smutne. Pozrela som sa na neho. „Keby si ju videla v plavkách, pochopila by si. cisársky rez, aj tak to nepomohlo. Nie je to práve najkrajšia jazva, ale… bola z toho zronená. Bola rozhodnutá, že chce dieťa. Odhováral som ju, že je veľmi mladá a sklame sa. Nepočúvala ma. Začala ma za moje slová nenávidieť a pritom v nich videla pravdu. Prvý chlapec bol z otcovstva nadšený, chcel dieťa. Keď však umrelo, nechal ju tak. druhý ju od toho odhováral, dala si to vziať a posledný? Zhodil ju zo schodov, keď mu to povedala. Potratila.“ V očiach mal neprítomný výraz. Mlčala som, nevedela som čo povedať. „Je vo väzení, na päť rokov za ublíženie na zdraví a za… vraždu. No nie takú, ale… zhodil ju zo schodov aby potratila. Neviem povedať, ako to riešili. Ešte tam chvíľu pobudne. Lekár jej nakoniec povedal, že deti mať nemôže a to ju položilo. Bola tam za ním a… preklínala ho. Bol som pri tom. Bola pol roka na psychiatrii, kde sa liečila. Nie je však úplne zdravá. Stále si nahovára, že sa z toho nič nestalo a pripisuje to mne. Tvrdí, že to ja som sa mal trikrát stať otcom. Pripisuje mi vlastnosti tých mužov, ktorí mali byť otcami jej detí. Mám ju rád i ona mňa, ale z časti ma i nenávidí, pretože som… chlap. V mužoch nevidí nič, len zver. Správa sa k nim hrozne a myslím si, že sú pre ňu len a len vecou, ktorú môže odkopnúť. Mnohým už zlomila srdce a nadšene v tom pokračuje.“ „Prosím, prestaň!“ pritisla som si ruky k ušiam. „Ona… neverím… ako len…“ „Ani ja som neveril, ale lekár mi to potvrdil. Doma mám jej zdravotnú kartu, ja som ju poslal na psychiatriu, dôvod, pre ktorý ma nemá príliš v láske. Ale myslím si, že jej to aspoň trochu pomohlo. Žije ďalej. Lepšie ako predtým. Nie je zhrozená z toho, že o tri deti prišla. Prvýkrát keď bola tehotná mala šestnásť, ako ty.“ „Ja...“ rozosmiala som sa. Smiech bol plný irónie osudu, ktorý vládol v tomto svete. Ak existuje Boh, je to teda pekná sviňa, pomyslela som si.