„Jakub! Pozri sa na tamtú! Fúúú, niekedy by som bral tvoj výzor," uškrnul sa Dušan a zamračil som sa. Pozrel som sa smerom, ktorým ukazoval. Na lavičke sedelo pekné blonďavé dievča s modrými očami. Usmial som sa a slabo sa začervenala.
„Ty máš prefarbené vlasy Novák?" zadívala sa na mňa prekvapene Mária, Dušanova sestra.
„Ako vidíš," odfrkol som a zahryzol do bagety. Z tmavých hnedých vlasov, už nebolo ani pamiatky. Namiesto toho mi na hlave svietila blond a dievčatá sa za mnou obzerali dvakrát tak.
„Ehm... vidím, že už i Vanessa si ťa stihla všimnúť," podotkla Mária a pohľadom sa snažila nájsť Mareka, jej priateľa.
„Vanessa?" nadvihol som obočie.
Prikývla. „Modelka, alebo princeznička, ako ju nazývajú. Vlastne, je vodkyňa skupiny Models with princess, lol," uškrnula sa a pozrela sa jej smerom.
„Poznám ich?"
Pokrútila hlavou. „Nemyslím, prváčky."
„Myslel som si," zachechtal som sa a natiahol sa za fľašou coca-coly.
„Ale stoja za hriech," podotkol Dušan a zamával jednej z nich. Videl som, že dievča sa postavilo a zamierilo k nemu. O chvíľu sa obaja vytratili.
„Idem za tou... Vanessou," pošepol som im. „Držte mi palce."
„Ty máš prefarbené vlasy Novák?" zadívala sa na mňa prekvapene Mária, Dušanova sestra.
„Ako vidíš," odfrkol som a zahryzol do bagety. Z tmavých hnedých vlasov, už nebolo ani pamiatky. Namiesto toho mi na hlave svietila blond a dievčatá sa za mnou obzerali dvakrát tak.
„Ehm... vidím, že už i Vanessa si ťa stihla všimnúť," podotkla Mária a pohľadom sa snažila nájsť Mareka, jej priateľa.
„Vanessa?" nadvihol som obočie.
Prikývla. „Modelka, alebo princeznička, ako ju nazývajú. Vlastne, je vodkyňa skupiny Models with princess, lol," uškrnula sa a pozrela sa jej smerom.
„Poznám ich?"
Pokrútila hlavou. „Nemyslím, prváčky."
„Myslel som si," zachechtal som sa a natiahol sa za fľašou coca-coly.
„Ale stoja za hriech," podotkol Dušan a zamával jednej z nich. Videl som, že dievča sa postavilo a zamierilo k nemu. O chvíľu sa obaja vytratili.
„Idem za tou... Vanessou," pošepol som im. „Držte mi palce."
„Ahoj," usmiala sa na mňa.
Oprel som sa o strom. „Ahoj," uškrnul som sa. Už by som s tými úškrnmi mal prestať.
„Ja som Vanessa."
„Jakub," natiahla ku mne ruku na pozdrav.
„Teší ma."
Bola pekná, veľmi pekná. Takú krásnu dievčinu som už dávno nemal možnosť vidieť.
„Neprisadneš si?" opýtala sa potichu.
„Samozrejme," uškrnul som sa a posadil sa vedľa nej.
„Takže takto ste sa spoznali," podotkla som a usŕkala si už z tretieho džúsu. „Som prekvapená, že si ju prestal mať rád."
„Jedna známa mi raz povedala: I keď je srdce z diamantu, stále je to len kus kameňa."
„Hmm..." zamyslela som sa. „Nevolala sa náhodou Sisa?"
Prikývol. „Volala. Už dlho som ju nevidel. Je niekde v Amerike, pokiaľ viem. Alebo v Anglicku?" pokrčil ramenami.
„Ona hovorila pravdivé veci, určitý čas som zbierala jej citáty. Kamarátkinej sestre kamarátka."
„Hmm... som prekvapený, že som ťa u nich potom nevidel."
„Nechodila som ku nim často a tá Sisa, tam už vôbec nebola. Večne medzi knihami sedávala. Ale ten so srdcom poznám, keď som ju prvýkrát stretla, toto mi povedala."
„A prečo ti ho hovorila?" nadvihol pobavene obočie.
„Páčil sa mi jeden chlapec, keď som mala deväť a chodil s takým pekným dievčatkom. A vtedy mi povedala, že srdce môže byť i nádherné a priezračné ako diamant, ale vždy to bude len kameň. Srdce má byť skôr mäkké a plné tepla ako vankúš, nie studené a neprístupné."
„Deväť?"
„Uhm," prikývla som. „Takže, Vanessa mala len krásne srdce a škrupinku, ale pritom nebola bohvieaká?"
Povzdychol si. „Tak nejak. Klamala a podrážala ľudí, ktorí ju milovali. Nezaslúžila si lásku, podľa mnohých."
Zacítila som, že mi vibruje mobil. „Adam," usmiala som sa.
„Adam?" zatváril sa prekvapene.
Prikývla som. „Môj brat. Je doma a nemá kľúče. On totižto pred tromi rokmi utiekol z domu a odvtedy je v kontakte jedine so mnou. Píše, že sa chce ospravedlniť. Má dvadsať tri, ako ty."
„Asi nevie o Veronike, že? A o dieťati?"
Pokrútila som hlavou. „O Veronike nevie, ale vie, že čakám dieťa. Povedala som mu to, to je dôvod, pre ktorý sa vrátil domov."
„Aha."
„Musím ísť," vtisla som mu bozk na čelo. „Ešte sa porozprávame, ale nemôžem ho nechať sedieť na schodoch. Pa," vybehla som z pizzérie a rozbehla sa domov.
Comments
Pridať nový komentár