Dážď ukryje slzy,
Ktoré tečú mi po lícach.
Dážď ukryje slzy,
Ktoré pochádzajú z môjho vnútra.
Dážď ukryje slzy,
Ktoré bolia viac ako svet celý.
Dážď ukryje slzy,
Ktoré sprevádzajú tiché vzlyky.
Dážď ukryje slzy,
Ktoré nemajú zmysel.
Dážď ukryje slzy,
Ktoré sú z lásky.
Dážď ukryje slzy,
Ktoré sú z nenávisti.
„Dážď ukry mi slzy,
Ktoré tečú mi po lícach.
Dážď ukry mi slzy,
Ktoré sú z môjho vnútra.
Nech nikto nevidí,
Že ma srdce bolí.
Nech nikto nevidí slzy,
Ktoré sú z mojej lásky.
Nech nevidia slzy
Splodené temnotou.
Nech nevidia slzy
S nenávisťou.“
Dážď ukryje slzy,
Ktoré nemajú zmysel.
Dážď ukryje slzy
A nepýta sa prečo sú.
Dážď ukryje slzy
A zachráni ma pred svetom.
Dážď ukryje slzy,
Ktoré tečú mi po lícach.
Dážď ukryje slzy,
Ktoré sú pre teba.
Viem, že nemám bohvieaký talent na básne, ale k tejto ma niečo viaže a mám dojem, že každý je rád, keď mu občas dážď ukryje slzy, ktoré tečú po tvári :)
táto báseň ma vážne chytila za srdce, mne sa osobne opakovanie jedného riadku v básni páči :) a nemysli si že nemáš talent na básne, MÁŠ :) len píš dalej
Musím povedať, že sú to pekné myšlienky. Osobne nemám rád, keď sa niečo opakuje, v každom druhom riadku, ale dalo sa to stráviť.
V podstate sa mi to páčilo. No hlavne tá myšlienka. ;-)
Múze zdar!
S pozdravom Dušan Damián.
V celku dobré, možno naj báseň od teba. (až na toho upíra :D ten ma vtedy pobavil :D)
Jedine by som odporučila oddeliť strofy. Keď prvýkrát píšeš: "dážď ukryje slzy" a hneď nadväzuješ na : "dážď ukry mi slzy", dala by som tam medzeru. A potom zas keď ideš od: "nech nevidia slzy s nenávisťou", nadväzuješ opäť na: "dážď ukry mi slzy. Aj to by som rozdelila :) Pre mňa by to bolo zrozumiteľnejšie a myslím, že aj pre iných. Ja osobne verím, že básne nemusia byť nasekané do riadkov len po 4, alebo 6. Strofa môže mať koľkokoľvek riadkov - aspoň u mňa určite :)
tak múza zdar :D:D
Táto poviedka je výrezom z môjho života, týka sa mojej kamarátky, s ktorou som sa nikdy veľmi nebavila, ale boli sme celkom dobré kamarátky a vychádzali spolu. Mená, čas i miesto sú zmenené. Dej je upravený, dialógy pozmenené. Príbeh samotný bol napísaný v roku 2010. Približne v januári. Dnes je už…
Som drogovo závislá…
Uvedomila som si to už dávnejšie, ale odmietala som si to pripustiť. Bránila som sa tej predstave, že sa raz budem radiť k závislákom, ktorí nevedia ako ujsť a robia všetko preto, aby mali svoju obľúbenú drogu po ruke. Takmer všetky myšlienky patria jej, droge.
Viem, ako sa už…
Jedného pekného (podotýkam, že chcem len navodiť atmosféru, v skutočnosti v dome bolo neskutočne horúco, na roztopenie a von fúkal štipľavý vietor) teplého (uhm) večera, som sedela pred PC a triedila si jednotlivé veci do školy (bežne, sedela som pred PC a robila ľuďom nervy, popravde). Ma tak…
Všetko sa začne nebadane, nepovšimnuto. Človek si ani neuvedomí, že sa vôbec niečo začalo diať. Keď už aj cíti, že sa niečo zmenilo a nie tým správnym smerom, ktorým by sa jeho život mal vyvíjať, začne si odporovať a tvrdiť, že sa mu nič nestalo. Potrebuje utvrdenie, že nie je v poriadku, inak tomu…
Keď padne súmrak, mám sto chutí vybehnúť von a tancovať. Obliecť sa do noci a usmievať sa na nočnú oblohu. Jazdiť na koni a na nahom tele cítim kvapky rosy, či padajúcu hmlu. Mám sto chutí rozbehnúť sa lesom a pridať sa k tancu bludičiek a vábiť mládencov do svojich osídiel.
Keď padne súmrak, mám…
Bola krásna tmavá noc a Luna sa prechádzala po oblohe. Dívala sa na Zem a premýšľala, aké by to bolo žiť, ako človek. Mnohokrát by sa od tejto planéty najradšej odvrátila, ale keď videla všetku tú lásku, ktorú si ľudia dávali, mala sto chutí zísť na Zem a tiež milovať. Byť milovaná…
Tíško si…
Nádej.
To je to jediné, čo mi vlastne v posledných dňoch ostáva. Nádej… ale v čo vlastne dúfam? V krajší život? V šťastie? V lásku? V čo vlastne? Už ani sama neviem.
Všetko sa len rúca, ako domček z karát a nemôžem to zastaviť. Viete, ako vyzerá keď sa zrúti domček z karát, nie? Mám pocit, že to…
„Hmm, prepáčte?“ zaklopala som na dvere a nakukla do miestnosti. „Môžem vstúpiť?“
Nikto mi neodpovedal, no skvelé. Pomaly som vošla do izby a prezerala si ju. Nikto v nej nebol a pritom mi šéfka minimálne trikrát povedala, že tu Marco bude.
„Haló?“ zvolala som ešte raz a zaklopkala na dvere, s…
V zámku zaštrngotal kľúč. „Ahoj Elis!“ začula som mamin hlas. Otec s ňou nebol, očividne zostal pri Veronike, ako každý deň, keď mohol.
„Ahoj mami,“ zakričala som a pozrela som sa na Adama. Ten však len pokrčil ramenami a uškrnul sa. Vyplazila som mu jazyk a utekala do chodby. „Mami, musím ti niečo…
„Adam!“ skríkla som na celú chodbu a vletela svojmu bratovi do náruče. Začal sa nahlas smiať a tuho ma objal.
„No ako sa má naša budúca mamička?“ šepol a objal ma ešte tuhšie.
„Poďme dnu, nie?“ pustila som ho a rýchlo odomkla.
„Kde si bola?“ opýtal sa, keď sme vošli do mojej izby a posadili sa na…
Liečba detí s ADHD pozostáva z multimodálneho terapeutického prístupu, tzn. z rôznych terapeutických intervencií (zásahov), ktoré sa vykonávajú súbežne tak priamo s dieťaťom, ako aj nepriamo s učiteľmi, vychovávateľmi a rodičmi.
Intervencia u dieťaťa: kognitívno-behaviorálna psychologická…
MAXWELLOV DÉMON
Večer mala prísť Mendy a keďže som vedel, že budeme piť a následne mať romantické chvíľky, objednal som si pre istotu tabletky Calvex, pre diabolskú erekciu – prinesené kuriérom v diskrétnom balení. Ich slogan o super rýchlom nástupe trochu zavádzal. Ako som odhadoval, pili sme –…
V roku 2019 som sa rozprával s niekoľkými učiteľmi a učiteľkami o ich ceste k tomuto povolaniu. Som veľmi rád, že ich osobne poznám a rešpektujem ako profesionálov vo svojom povolaní. Hovorili sme o viacerých témach. Pevne verím, že čo sa nevošlo do mojich blogov, si budete môcť prečítať v knižke,…
Časová porucha
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler už v predaji)
Potom, ako bol predposledný prorok z Abrahámovej pokrvnej línie [1], Ježiš Kristus, na základe rozsudku rímskeho prefekta Piláta Pontského, popravený na kríži, musela jeho jediná ženská spoločníčka, Mária Magdaléna, opustiť spolu s…
Bod NULA
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler už v predaji)
Pred vstupom do apartmánového domu, kde bývam, dvíham zo zeme pohľadnicu, s adresátom Hans Kluge, ležiacu na zemi pod mojou poštovou schránkou, z ktorej zrejme vypadla po nedbalom vložení. Do svojho apartmánu vstupujem so zrakom upretým na…
Comments
Pridať nový komentár
Prepáč, prepáč, prepáč :D Ja si hrozne mýlim mená :D Idem to opraviť :D A ďakujem :)
Prepáč, neviem to opraviť, pretože si mi na ten komentár odpovedala, vážne sa to už nestane :shy:
Tak... upír pobavil viacero ľudí a som tomu úprimne rada :D:D
A ďakujem za rady, určite si z nich niečo vezmem :)