Katelyn nemala chuť vstávať z postele. Už to boli štyri dni čo bol Timotej preč z domu a začínala sa poriadne báť. Často sa stávalo, že jeden maximálne dva dni nebol doma, ale nie štyri.
Mala taký strach, až chytala kŕče. S ťažkosťami sa postavila z postele a pomalými, šuchotavými krokmi sa pobrala do kúpeľne, aby sa dala aspoň trochu do poriadku.
Opláchla si svoju šedosivú pleť a vlasy, ktoré farbou pripomínali gaštanovo-vínovú, zopla do strapatého copu.
Ich domček síce nebol veľký, ale mali všetko čo tam potrebovali. Obývačku, kuchyňu a spálňu mali prepojenú podlahou z ipswichovej borovice s menšími kúskami nábytku, ako boli posteľ, linka, gauč a skrine.
Katelyn zamierila k linke a z poličky vytiahla niekoľko byliniek na zmiernenie tlaku a bolesti hlavy.
Na zohriatie čaju nepoužila varič, konvicu alebo podobné ľudské nástroje, ale nádobku, do ktorej keď položila pohár s vodou, okamžite voda začala vrieť. Potom už iba stačilo do vody hodiť pár byliniek a čaj bol hotový.
S čajom sa presunula na gauč, kde sa chystala čítať, za tie štyri dni, už šiestu knihu v poradí, keď v tom niekto zaklopal na dvere.
Prv si myslela, že to bol Timotej, aj sa zaradovala, keď si uvedomila, že Timotej by neklopal pri vojdeni do vlastného domu.
Kým si to uvedomila už bolo neskoro. Dvere sa rozleteli a do domu vtrhli vojaci ozbrojení od hlavy až po päty.