Túlam sa lesom tajomným, Bežím po zarosenej lúke. Hľadám ťa naveky, No nikdy ťa nenájdem. Potok tečie pomalšie, Šum lístia už ustal. Maliny voňajú sladkastou vôňou A jablko padá zo stromu. Počuť moje kroky, Môj dych zrýchlený. Slzy mi tečú po lícach A z úst sa mi vydá slabý vzlyk. Vzlyk takmer nepočuť, Ani srdcervúci plač, Len tichý výkrik začujem, Čo sama som vykríkla. Pandorina skrinka, Otvorená je, A nádej len ostáva, No ani tá nestačí len. Hľadám ťa však naďalej, Nádej nestrácam, Načúvam prírode, Počúvam zvieratá. Srna mi pošepla, Že jeleň vie niečo viac, Jeleň zas zakričal, Pýtal sa čo hľadám. Lipa sa ku mne nakloní A pošepne mi: „Zbytočne hľadáš, aj tak tu neni.“ Strácam už nádej, Že ťa niekedy vôbec nájdem. Keď zrazu svitne mi, Že ja už nežijem. Prečo som zomrela? To nikto nevie! Prečo som trpela? Sama neviem! Viem len, že zo žiaľu, Puklo moje srdce, A ty si sa uškŕňal, Že ja už nežijem. Ja som ti verila, Ja som ťa ľúbila, No ty si zradil moje srdce, A navždy ma pochoval.