V ďalekej teplej krajine žila raz jedna žirafka Elmíra. Elmíra mala krásny dlhý krk a nádherné hnedé fľaky, ktoré jej každý závidel. Ibaže ona sama bola nešťastná z toho, aká je škaredá. Nepáčilo sa jej, aké má veľké hnedé škvrny po celom tele a krku. Dopočula sa však, že neďaleko žije čarodejnica Evelína, ktorá by jej vedela pomôcť urobiť ju šťastnou. Jedného pekného rána sa preto rozhodla, že čarodejnicu Evelínu navštívi a poprosí ju o pomoc.
Evelína žila v údolí žabieho jazera, v chatrči postavenej z palmových listov. Bola to malá tučná kreatúra so žltými vlasmi, červeným nosom a dlhými ostrými pazúrmi. Keď k nej Elmíra dorazila, všade navôkol počula znieť hudbu ktorú ešte nikdy nikde nepočula. V jednom momente sa trochu naľakala, ale v zapätí ovládla svoj strach a zaklopala orechom na dvere. Spoza dverí sa ozval hlas Evelíny: „Pod ďalej Elmíra už som ťa tu čakala. Tušila som, že prídeš, vojdi a povedz prečo si prišla“. Elmíra sa skoro potkla o svoje kopýtko ako kráčala cez palmové dvere do divne kokosovo zapáchajúcej miestnosti.
„Nuž prišla som, pretože chcem byť krásna a nie mať takýto škaredý fľakatý krk. Prosím ťa Evelína, pomôž mi“. Evelína si sadla na svoje okrúhle kreslo z kokosového orechu a začala premýšľať. Chvíľku tak ticho sedela , poškrabala sa za uchom, v zapätí si vytrhla jeden žltý vlas a povedala: „Dobre teda, Elmíra, budeš mať krásny krk, ale dáš mi jeden chlp z tvojho chvosta“. Elmíra sa začudovala aké je to jednoduché a ihneď si aj išla jeden vytiahnuť. Akonáhle to urobila, Evelína jej pričarovala na krk veľký strieborný náhrdelník s lila ametystom a veľkým svietiacim diamantom.
Elmíra otvorila oči a od úžasu skoro padla na kolená. Chcela sa poďakovať Evelíne ale tá už bola dávno preč aj so svojimi kokosovými orechmi, ostal po nej len zvláštny zápach palmového oleja.
Evelína bola so svojim náhrdelníkom prenáramne šťastná a pýšila sa svojim dlhým krkom a náhrdelníkom, ktorý prekrýval jej hnedé škaredé škvrny po tele. Až jedného sparného rána, keď už bola veľmi smädná, sa rozhodla isť k rieke. Pyšne si vykračovala a každému ukazovala svoj prenádherný krk zdobený diamantom. Keď dorazila k rieke, ešte z výšky v jej odraze videla svoj nádherný krk rozkročila nohy na široko, aby sa mohla napiť, ale čo sa zrazu nestalo. Milá Elmíra nemohla pohnúť krkom a dať si čo i len dúšok čerstvej vody, pretože ju ťažil jej diamantový náhrdelník.
Smutne si sadla do tieňa palmy a po tvári jej stekali slzičky smútku. „Čo si ja počnem s takým krásnym krkom, keď sa ani napiť nemôžem a taká som smädná“, pomyslela si Elmíra. Zrazu si spomenula na Evelínu a na to, že jej ani nepovedala, ako sa môže tohto prenádherného náhrdelníka zbaviť. A tak tam sedela pri rieke v tieni palmy a smutne plakala cely deň a až ku sklonku večera, keď už slnko zapadalo a z jazera sa ozývalo bručanie hladných krokodílov, z hĺbky duše si priala stať sa takou, akou bola predtým . Až tak veľmi chcela byť Elmírou s dlhým krkom a hnedými fľakmi po tele, sklonila hlavu k zemi a v tom momente z nenazdajky odpadol jeden palmový orech z palmy, padol na jej žirafí roh, odtiaľ sa skotúľal po jej nádhernom dlhom krku a odopol diamantový náhrdelník.
Prekvapená Elmíra vyskočila na nohy, pozrela sa na padnutý orech ležiaci neďaleko rieky a odopnutý náhrdelník. Priskočila k rieke a od smädu si konečne vypila dúšok čerstvej vody, potom sa zhlboka nadýchla a utekala smerom k zapadajúcemu slnku kamsi do neznáma so svojim šťastím.
Takáto krátka rozprávka vznikne, keď Vám už materská prerastá cez rozum....ale aj mnohé iné...
Comments
Pridať nový komentár
Rozprávky nie sú môj žáner (teda, nie sú ním už asi posledných 16 rokov ), takže to môžeš brať s veľkým nadhľadom...
Začiatok dobrý, taký rozprávkovo klasický, ale to vyvrcholenie sa podľa mňa nevydarilo. Poučenie je OK, ale čakala som, že Elmíra pôjde Evelínu odprosiť, alebo dačo také. To zbavenie sa náhrdelníka vďaka kokosu mi pripadalo ako taký Boh na stroji v rozprávkovom prevedení. Ale čo je ešte horšie, také "vyslobodenie" nie je možné ani technicky: ak žirafa sklonila hlavu k zemi, nemohol sa jej kokos kotúľať z rohu po nádhernom dlhom krku, pretože to by sa musel kotúľať "do kopca". A vlastne si ani neviem predstaviť, ako môže ťažký náhrdelník prekážať v pití, keďže ťažké veci nás tlačia dole, takže s pitím by problém nemal byť. To už skôr s následným zdvihnutím hlavy.
Áno, ja viem, že rozprávky majú väčšiu toleranciu neuveriteľných javov ako iné, žánre, ale aj tak, nejakú základnú logiku by to malo mať.
A ešte pravopisná poznámka: úvodzovky za replikou v priamej reči sa píšu za bodkou, nie pred.
Po dlhej odmle, opäť späť.
Som sa na to pozrela, na ten text. Bol pisany už dávno. Dala som si repete ako obyčajne, prepis by sa zišiel na tie úvodzovky no a čo sa týka toho textu asi trochu tiež,hlavne toho kokosu asi som to nepopísala presne ako som si to predstavovala. Možno som tam mala dať niečo iné. Ale ja som to chapala tak, že žirafa má dlhý krk a ona nesklonila svoj dlhý krk k zemi ale hlavu. Tak možno ten orech mohol spadnúť na krk a tak sa skotúľať.( lebo je pravda, že lietať asi nevie). Ale on bol vlastne čarovný..ak sa na to pozrieme z ineho uhla,to by potom šlo....hm?Potom by to sedelo aj so zakonmi f.(upsc). No a čo sa toho náhrdeľníka týka, keď sa ide žirafa napiť vody, musí najprv rozkročiť nohy na široko, ( je to u žiráf tak od prírody dané)...pretože majú dlhé krky. Teda ak má Elmíra na tom krku ešte niečo zavesené tak si to predstav...,že ju to ťaží .
Ďakujem za komenty a gratulujem k vidaniu knižky. Je to veľký úspech. Nech sa darí i naďalej.
Nič Ti nebráni text opraviť - prístupové heslo máš, potom klikni na UPRAVIŤ.
Do komentárov potom uveď: "Text prešiel úpravou". Príp. "Ďakujem za pripomienky".
Ďakujem za pripomienky, text bude prepracovaný, keď ma kopne múza.:):)