jedného dňa ti do očí zasvietilo svetlo a jediné čo si musel urobiť, bolo plakať
a to len preto, aby ľudstvo vedelo, že si tu...
keď slzy ti stekajú po lícach
oči ťa režú a srdce kričí
nikto, kto kráča v uliciach
a nepozná tých sĺz príčinu,
nevie, prečo plač ťa ničí
keď slzy ti stekajú po lícach
a brucho bolesť stíska
vtedy si pomyslíš : ešte viac !
nech smiechom ti srdce výska
niekedy si príde sťa nepozvaný hosť
inokedy len preto, že máš už všetkého dosť...
ten prvý bol nevinný
ten ďalší ťa učil
raz ťa pobláznil a raz ťa skrotil...
ten posledný bude iba tvoj
tebe prinesie pokoj
a tým druhým nepokoj
Comments
Pridať nový komentár
Nemal som na mysli nic konkretne, myslim tym konkretny vers.
Nezvyknem dotvarat diela inych autorov, ale to co mi tam chyba je nejaka ta vetička, ktorá by ten uvod a zaver viac stmelila.
Ale ako vravim aj tak sa mi to paci a najviac zaver. :D
myslela som tie hrubky v komnetraroch :) a co sa tyka za nepozvanym hostom?
ze niekdedy ani nevies, kedy plac k tebe pride
pride ani sa nenazdas, bola si sama
... a zrazu plac pri sebe mas ;)
moze to byt plac z radosti alebo zo smutku, no pride necakane .... to som tym myslela :))) staci ? ;)
no a maaaaaaas to :))