Nádych, výdych… nádych, výdych… Ech, už mi to lezie na nervy, veď to hádam skončí dobre. Nejdem na smrť, či áno? Uff! Mňa asi vážne porazí, trasiem sa ako huspenina a neviem čo ďalej. Len si tu tak stojím ako taká krava a čakám na zázrak. Irónia osudu, aj tak by sa to dalo nazvať. Čo mám povedať? Neviem. Sarkazmus, krásny spoločník na ceste životom, lol. Cítim, že sa mi potia dlane a kolená sa mi roztriasli. Hruď mi stiahlo a čakala som na výsledok, ktorý môže zmeniť celý môj život. Pretisla som niečo pomedzi pery, neviem čo to bolo. Pripomínalo mi to niečo ako škrek. No skvelé! Už ani nerozoznám čo hovorím. Ešte si tu o mne pomyslia, že som veľký blázon, skvelé, fakt skvelé! Irónia forever! Pch! Stále len tak stojím a snažím sa uhýbať pohľadom. Čakám výsledky a premýšľam, ako to poviem rodičom a súrodencom. Ako im vysvetlím čo sa tu deje, bez sĺz. Bez kriku a bez strachu v mojich očiach. Musím byť silná, musím! Iné mi neostáva. Kristepane! Bože, prečo ma tak trestáš? Prečo? Oblizla som si pery a dlane si otrela do džínsov. V očiach sa mi rozšírili zrenice, bola som si viac než istá a do líc mi vystúpila červeň. Nevedela som ako ďalej. Len som tam tak stála a čumela do blba. Na chrbte som pocítila tiaž pohľadov a ešte viac som znervóznela. Cítila som i ľútosť a mala som chuť skríknuť, nech si ju nechajú, aj tak mi nepomôže. To čo sa teraz dozviem, to čo sa stane, sa už nezmení. Pramienok vlasov, ktorý sa mi hompáľal pred tvárou som si rýchlo zahladila za ucho a zahryzla si do spodnej pery. Stále som cítila ľútosť a tiaž pohľadov, ale bola som pokojnejšia, pretože som cítila, že sa už dozviem výsledok, že ho konečne začujem. Už to príde. Cítila som to a bola som si viac-menej istá, že čoskoro začujem smutné slová. „Sadni si Katka, trojka,“ povedala profesorka Vydýchla som si a spokojne som sa vybrala na svoje miesto. Trojku prežijem, je to dobré, lepšie ako päťka, ktorú by som musela doma vysvetľovať. Trojka je dobrá, vraví moja mama. Spokojne som si sadla, búšenie srdca sa spomalilo, dlane sa prestali potiť a kolená sa viac netriasli. Aká som len bola rada, že to takto dopadlo. Mala som pocit, že dostanem infarkt. Smerom ku katedre som ešte poslala ďakovný pohľad, ale profesorka sa už na mňa nedívala a vyvolala niekoho iného. Snáď dopadne lepšie ako ja, i keď… trojka je dobrá.