„Užívajme sladký život, naše je to, čo žijeme, zostane z nás popol, tieň a spomienka.“

Spomienky blednúce ,ako atrament na stránke knihy. Slnko zapadajúce za horami nahradí čierňava. Svetlo a láska sa premení na temnotu a nenávisť. To čo kedysi malo život a dušu, má dnes prázdnu schránku naplnenú mrazivou smrťou.  Život vyhasínajúci z očí, ktoré sú upriamené do diaľky a zabudli snívať.  Tlkot srdca, ktorý je čoraz slabší až ho takmer niet počuť. Smiech, ktorý sa kedysi ozýval široko ďaleko je dnes, len obyčajnou spomienkou na časy minulé.  Počuť odbíjať posledné minúty z tvojej minulosti v ktorej si bol šťastný ako malé dieťa. Nad ničím si si nelámal hlavu a sny neboli len fikcia ,ale v tvojom srdci jasný cieľ , ktorý si chcel dosiahnuť. Čo sa teraz teda stalo? Je to tým ,že v dnešnej dobe ide všetko tak rýchlo ,že sa nestíhaš spamätať z jednej veci a už sa nachádzaš v ďalších troch mlynských kolách? Tvoj život sa točí dookola ako kolotoč z ktorého niet možnosti úniku. Chceš ho zastaviť a prestúpiť na iný ,ale on ide tak rýchlo ,že pri pokuse o niečo iné by si stratil aj poslednú odvahu.  V hlave ti víri tisícero myšlienok , ktoré nedokážeš korigovať.  Srdce ti ide miestami od všetkého toho ,čo sa vôkol teba deje prasknúť ako zmrznutý ľad na rieke a ty budeš padať čoraz viac dolu a dolu až sa ocitneš na samom dne a tvoj dych odpočíta posledné sekundy tvojho bytia. Život ti beží pred očami ako film , ktorý má rôzne zápletky , ktorým nevieš prísť na kĺb.  Nachádzajú sa ti v ňom rôzne zvraty , ktoré ti ho prevrátia hore nohami a už nič nebude také ako bolo predtým.  Spomínaš na všetko to ,čo kedysi bolo u teba prioritou. Myslíš na ľudí , ktorý prestúpili na nástupišti na iný vlak a teba nechali v tom vagóne len s hlavou plnou nevyslovených otázok.  Srdce z ktorého tečie krvavá farba a kúsky , ktoré padli až na dno tvojej duše.  Ty sa dívaš na to všetko , čo ti uteká pred očami a nevládzeš to zastaviť . Si tak znechutený zo všetkého ,čo sa deje vôkol teba ,že si len praješ stlačiť pauzu ,alebo stop a všetko to ,čo si prežil vymazať.  V hlave sa ti vynoria tvoje dávne priateľstvá , ktoré odvial čas a tebe zanechal len doživotnú lekciu.  Ako tak nad tým celým premýšľaš si uvedomíš jedno jediné. V živote nič neudržíš na silu , čo má do tvojho života prísť to príde a ,čo do tvojho života nepatrí neudržíš , ani keby si bol najlepší kočiš na svete ,lebo ani on nedokáže skrotiť divoké kone.  Proste v živote sú veci ,ktoré musíš nechať zomrieť a nechať zapadnúť prachom ,aby sa mohli nové veci znovu zrodiť a ty si bol na to pripravený.  Preto si povedz : ,,To čo bolo, bolo už je to tam . Navždy to pre teba zhorelo popolom“.