Od narodenia až po smrť , sa vezieme vlakom. V ňom stretávame rôznych ľudí , ktorý nám zmenia život.  Niektorý sú s nami len jednu zástavku ,ale nájdu sa aj takí , čo s nami zostanú až do konca našej cesty.  Tí si prejdú spolu s nami našimi smútkami , radosťami , šťastím, smiechom, plačom  a takto by som mohla pokračovať ďalej ...  Nie však všetci sú tu pre nás až do konečnej zástavky. Niektorí tu s nami budú len pokiaľ nám neotvoria oči a nenasmerujú nás správnym smerom a tým sa ich cesta v našom živote skončí.  Naopak nájdu sa aj takí ,čo nechcú naše šťastie a len sa na ňom priživujú a oberajú nás o našu energiu.  Ich by sme mali vyhodiť na najbližšej zastávke a neobzrieť sa späť , lebo vlak nezastavuje.  Dali nám lekciu do života na , ktorú do smrti nezabudneme a tým ich úloha v našom živote skončila.  Občas na našej ceste vlakom nesprávne odbočíme a začneme uvažovať ako teraz z toho bludiska nájsť východ ,avšak nezúfajme!  Vždy aj cez to najväčšie mračno preniknú lúče slnka a ukážu nám správnu cestu , ktorou sa máme ďalej uberať.  Po každom páde zasa príde nádej na to ,aby sme sa pozviechali a dali opäť dokopy. Nesmieme však zostať stáť na mŕtvom mieste. Tak ako aj vlak nezastavuje ,až na malé zastávky, kde v našom prípade načerpáme nové sily ,aby sme boli odhodlaný prísť do cieľa , tak ani my nesmieme zostať stáť a nechať si ujsť novú príležitosť. Takto by sme mohli prísť o niečo výnimočné , čo sa ,ale nikdy nedozvieme , pokiaľ sa budeme stále obzerať za odchádzajúcim vlakom a ľutovať toho, že sme doň nenastúpili.  Príde ďalší a oveľa lepší len nesmieme strácať nádej. V ňom znovu objavíme svoju silu a načerpáme energiu do nového kroku v živote. Ten krok bude zásadný a možno nám zmení aj celkovo celý doterajší život. Nesmieme ľutovať ľudí , ktorí odišli pri meškaní vlaku a prestúpili si na ten ,čo ich dovedie skorej do cieľa . Títo ľudia tu pre nás nemali zostať na vždy a ich cesta sa v našom živote skončila. Tak neváhajme a otvorme sa novej ceste a sami uvidíme kam nás ,,zaveje“ .