Keby mi tak niekto videl do hlavy, asi by ma rovno zavrhol. Možno ani nie tak preto, čo by tam videl, ale preto, čo by to s tým dotyčným porobilo.
Tak ohromný a tak rôznorodý zhluk myšlienok ktoré by v skutočnom svete hneď zanikli, lebo sú si tak protikladné. Tak protikladné ako moje ja vo mne.
Denne zvádzam boj sám so sebou. A je to krutý boj na život a na smrť.
Vážne.
Ja nežartujem.
Každý večer umieram a každé ráno sa znovu rodím. A každý deň so sebou bojujem pričom niet východiska.
Pri tomto type boja je najhoršie to, že hoci som víťazom som aj porazeným. A prečo o tom hovorím?
Ja vážne netuším.
Pochybujem, že by to kohokoľvek zaujímalo. Komukoľvek môže byť ukradnuté to ako sa cítim.
Keby som sa náhle vyparil, na ceny chleba by to predsa nemalo vôbec žiadny dopad a ak aj, tak len mizivý.
Možno by dva tri týždne stúpli tržby v miestnych krčmách, kde by moji priatelia zapíjali žiaľ, ak by vôbec niekto za mnou smútil.
Ak by som vôbec mal skutočných priateľov.
Možno sa zdá, že tu ide o sebaľútosť, ale na to vravím rázne nie. Nikdy som sa neľutoval.
No dobre, nikdy je možno prisilné slovo, ale vo všeobecnosti ľuďmi, čo sa ľutujú hlboko pohŕdam. Ja proste len konštatujem to aký som...
Snáď mi toto konštatovanie dá odpoveď na to, kto som.
Lebo v tom mám zmätok.
Taký veľký zmätok aký si je len možné predstaviť.
Keby mi tak niekto videl do hlavy...
Bol by som šťastný, lebo by som sa o ten svoj zmätok mohol podeliť a nie ho dusiť v sebe. Ale ja som už raz taký. Som zvláštny človek. Možno ani nie som človek...
Ale prečo tak túžim aby mi niekto videl do hlavy?
Ak vás to zaujíma, tak vám odpoviem.
Je to preto, že sám ľuďom vidím do hlavy. Nie nehrám sa na Edworda Cullena.
Nie nechvastám sa a ani si nevymýšľam.
Po dlhodobých úvahách som sa sám so sebou zhodol i na tom, že blázon nie som, hoci o tom začínam opäť vážne pochybovať.
No prejdem k veci.
Naozaj vidím ľuďom do hlavy.
Je to zvláštnejšie než by sa mohlo zdať, kedysi som si vravel aké by to bolo čítať myšlienky. Muselo by to byť úžasné.
A potom raz som si uvedomil, mal som asi 12, že mám akýsi nadhľad medzi ľuďmi - moc nad nimi - i keď ovládaný som bol vlastne ja.
Z nadhľadu sa zrazu stalo hlboké porozumenie, ktoré som patrične nadšený začal využívať – zneužívať a časom som prenikol do ľudských myslí tak hlboko až som bol znechutený.
Nie, netvrdím že som čítal myšlienky. Myslím si že to by som sa načisto zbláznil, ja som len silno vnímal emócie tak silno ako nikto iný.
Nazval by som sa empatom. Človekom, ktorý je natoľko empatický že dokáže prežívať emócie druhých plnými dúškami.
Ale rýchlo som zistil, že tento dar je v skutku prekliatím. Keď som bol s niekým načisto som prebral jeho emócie a to nutne viedlo k tomu aby som prekrýval svoju osobnosť. Ale akú osobnosť, keď som bol sotva uvedomelým – sebou.
Ja som nebol ja.
Bol som on, ona, ono, oni, my a aj vy - podľa situácie. Spoločnosť ma zdeformovala a ja som sa nechal pretvárať ako plastelína.
Preto, že som si nechal zničiť veľkú časť života nerozvážnym používaním svojej schopnosti, rozhodol som sa vypnúť svoj dar – svoje najväčšie prekliatie.
Vypnúť seba.
Nešlo to.
Nejde to a ani to nepôjde.
Neúspešný pokus zničiť sa však spôsobil čosi horšie.
Stretnutie so smrťou dopadlo nečakane.
Dala mi ďalší Danajský dar. Trójskeho koňa pre moje sebavedomie. Hlbokú intuíciu, cit pre systém a predvídavosť.
Aký som teraz?
Dokážem sa do každého vcítiť, intuitívne vynášať pravdivé súdy, ktoré by som najradšej nikdy nevyniesol a navyše predvídam s takou veľkou presnosťou až ma to desí.
Prečo sa vlastne sťažujem? Mohol by sa niekto spýtať aj keď sa nepýta a tak si touto otázkou úboho pomáham sám.
Pretože nefungujem ako stroj.
Tieto moje dary nefungujú vtedy keď chcem a tak ako chcem. Je to presne opačne, to ja fungujem vtedy keď to moje schopnosti chcú a tak ako to ony uznajú za potrebné.
Keby mi tak niekto videl do hlavy...
Uvidel mňa, moje je a ešte ich – cudzie vedomia mojich schopností – iba ďalšie moje ja. Každé má vlastné túžby a vlastné chute.
Sú medzi nimi anjeli i diabli, sväté mysle ale aj hriešne obludy, ktoré si všetky robia nároky na moje telo a na môj život.
Ale kto som ja?
Keby mi tak niekto chcel nazrieť do hlavy a dať mi odpoveď...
Veľmi by ma potešil.
Comments
Pridať nový komentár
uf...vieš sa poriadne rozohniť, Majka, môžeš to vložiť, ako samostatný príspevok :) opäť sa mi potvrdila tvoja vnímavosť, nadhľad;
ľudské vnútro je zložité do tej miery, do akej nás okolie vychýli z rovnováhy, vtedy sme s ním konfrontovaný,ako aj sami so sebou, a nie vždy ten nepokoj zvládame...to je môj pohľad
dušanov príspevok vnímam ako takúto konfrontáciu, nie literárny útvar, vyplutie, ktoré som občas urobil aj ja v duchu Goetheho Werthera; je to asi vo veku, keď sa staviame na vlastné nohy a sme z toho mierne v šoku :)
súhlasím s Majkou, že ak nám to ponúkneš, chcelo by to stráviteľnejšiu formu
uvidíme, čo ďalej
Ty si skrátka dobrák boco :D:D:D
To len ja som vždy taký oheň...
ó, dalo by sa všeličo vypustiť..ale asi naozaj na to nie som stavaný, a potom, dobre si uvedomujem vlastné nedostatky :)
Ozaj, Bystrica je moja srdcovka, chodil som tam do školy, hore na Sásovú
Ako ťa napadla Bystrica? :D
Ja som v Sásovej bývala :) Mám tam starkú.
Odiaľ toto všetko vieš? :-o
My sme sa už stretli? Či?
Nie, už nerecitujem, ale asi začnem, lebo si neviem predstaviť zvyšok života strávený s Omega podvojným účtovníctvom. Skúsim to na VŠMÚ možno...
prepáč, hľadal som ťa na internete, niekedy je sranda, čo všetko Googl vypľuje
teraz sa pokojne rozohni, niekedy som zvedavý..:)
to ani ja, preto som na ekonómiu nešiel, ale na VŠMU som chcel, pracoval som v BA v divadle, keď som zažil šoubiznis,vzdal som to :)
Jeden z najlepších komentárov aké som od teba dostal Majka :)
Som veľmi rád, že si sa nakoniec rozrečnila.
Za výrok: "pôsobí dokonale psychopaticky" by som ťa najradšej objal. :D
To si sa trafila a som rád, že to tak vnímaš.
Či je to gilotína zrovna to neviem, ale rozhodne je to štúdia k novému príbehu a som rád, že splnilo očakávania.
Vďaka za "úprimnosť", potešila ma.
Zostaň s múzou!
No tak s tebou boco ja väčšinou len súhlasím a teraz tomu nebude inak.
Táto forma je čistý prvoplán ako som povedal, hlavne som bol zvedavý na reakcie.
Samotný príbeh, ktorý plánujem na tomto stavať má celkom iný charakter aj formu, tu šlo len o myšlienku. :)
Ale vážim si tvoj názor.
Vďaka.
Snáď čoskoro aj veselé príde.
Dúfam. ;-)
A vďaka aj za snahu. :D
tak sa tesim na vesele...
a ved aj snaha sa ceni, mozno raz to docitam ;)
muze zdar!!!
Hej to teda mal.
Ale aj jeho veľký výrok "Viem, že nič neviem" znamenal, že niečo vie.
Však jedna z otázok, ktoré sa črtajú je tiež: Môžeme "vidieť" aj niečím iným ako očami?
A keď človek vraví, že vidí... Vidí vôbec?
Je vôbec taká fantastická, tá predstava, že by niekto ľuďom videl do hlavy?
Ja sa nechatám toho "do hlavy"
Fantastické je podľa mňa to akí sme zaslepení neexistujúcimi schopnosťami.
Vo chvíľach keď aspoň trocha vidíme sme udrbaní okolnosťami úplne nepodstatnými.
tak tento názor beriem...
Ale čím to je, že udržať zdanie toho, že skutočne vidíme, je tak ťažké?
To či naozaj vidíme sa asi nedozvieme.
Ale prečo keď máme pocit, že sme nad vecou, že chápeme, nám zaručene niečo musí podraziť nohy aby sme opäť spadli do sračiek?
Takto ti poviem...
Nad všetkými týmito otázkami sa pozastavuje množstvo ľudí. Niektorí o tom rozmýšľajú aj podvedome.
Na niektoré otázky, ktoré som sa opýtal sa vedú dokonca aj vedecké semináre.
A len tak mimochodom, čo myslíš tým "nad tým"?
Neviem... podľa mňa keď dáš slovo do úvodzoviek, znamená to, že ho myslíš ironicky, alebo, že má rovno opačný význam. U vás v Bratislave nie?
Preto sa ma to trochu dotklo, lebo ja som úprimná, nie "úprimná".
Tak ak sa ťa to dotklo, tak sa ospravedlňujem, nebol to môj úmysel.
Potom vďaka za úprimnosť.
Môže byť? :)
Tak ak sa náhodou dopracujem až k tej knihe, tak to určite s radosťou roztrúbim. :D
A vďaka za komentár, po chvíľkovej odmlke si až nečakane potešila. :)
Vrelá vďaka za tento pozitívny komentár.
Na mojej tvári vykúzlila si úsmev.
...ale nejako som sa k tomu nedostala. Tak ho píšem až teraz. Ale vlastne nie je na škodu, že ho pridávam tak neskoro, lebo aspoň je z komentárov nado mnou nad slnko jasnejšie, aká je typická reakcia keď niekto naznačí... opakujem že to jednoznačne netvrdí a taktiež nie je jednoznačný súvis s jeho osobou, len naznačí... že by mohol mať nejaké, nazvime to, zvláštne schopnosti.
Skúste také niečo urobiť a uvidíte, aké zubiská a pazúry na vás vytasia aj ľudia, s ktorými ste dovtedy dobre vychádzali. Tieto komentáre sú toho smutným príkladom. Niektorí ľudia sa nepredvídavo uzavrú pre možnosťou, ktorá sa im nepáči a ani si nepočkajú na dôkaz či na akýkoľvek fakt, ktorý to tvrdenie môže podporiť.
Nie nie ja netvrdím, že Dušan je schopný čítať niečie myšlienky vlastne pocity. Ja len tvrdím, že to nie je úplne vylúčené zvlášť pokiaľ skutočná pravda má nejakú menej neuveriteľnú podobu (keď tvrdí, že to ním bolo len inšpirované). Na svete sú proste pravdepodobnejšie veci a nepravdepodobnejšie veci ale pokiaľ neexistuje jednoznačný dôkaz ja tvrdím - neodsudzujme!
Vďaka Adhara sa podnetný komentár.
Myslím, že som sa s ním celkom stotožnil.
A navyše, veľmi ma potešil. :D
Múze zdar!
Som vánok i búrka. Som zima i teplo zároveň. Mám moc tvoriť i ničiť... mohol by som s tymi protikladmi pokracovat. Cokolvek poviem o sebe moze to byt pravda, no nikdy nie absolutna. A ak mas ten dar vidiet do hlavy, mozes ho vyuzit i zneuzit. Zaujimava uvaha.
Vďaka za pozastavenie sa nad vecou z pohľadu "nad vecou". To všdy poteší.