Kráča nočnou ulicou
tlupa polnočných lovcov.
Letmo padajúce lístie,
jeho šum, tajomné, mĺkve pohľady,
im ich kroky zneistie.
Hľadajúci smer a aj rýmy.
Hmlisté v myšlienkach.
Občas krehké duše
občas metamorfózy.
Poeticky čisté...
Ako jesenná láska
vpísaná in memory veins
farebnom či bezfarbo padnutom liste.
Vložia srdcia bez predsudkov
do osudu literárnej lásky.
Pohladenie po tvári
pod rúškom mejkapu vrásky.
Nežná láska do vienka
tam, v ukrytých spomienkach,
ako vôňa panenstva,
nevyslovené hlásky.
Comments
Pridať nový komentár
Hm. zaujímavé. Neviem, či sa vyjadrovať, ale ta.
Čímsi mi to hovorí do srdca.
Posledná strofa nemá chybu. Rezonuje.
Dobrý kúsok.
Toto by asi malo ísť do kolonky cesty. Nuž, ale kopla aj múza.
Noc ešte trvala dlho a cesta bola tiež zdĺhavá a v tom čase vzniklo toto.
A dodatočne, Wavako ďakujem za lístok, Adhare za zaujímavé info, Ginosaji, možno raz zbúchame a spáchame ten obchod... :) a zaláskovaným nekonečnú lásku. Ale to bude tajomstvo.:)
V závere len toľko, že som veľmi rada, že sme sa videli. Potešilo, pohladilo a pevne verím, že sa to stane pravidelnosťou. Jar to istí!
:):)
Tak z tohto som mala dosť rozpačité dojmy. Ak prehliadnem snahu o rým v prvých dvoch strofách, potom musím povedať, že prostriedok sa mi páči. Ten vcelku dosť. A taktiež verše "nežná láska do vienka tam, v ukrytých spomienkach" sú príjemné.
Tak dostretania ;)
Toto si napísala tej "osudnej" noci? :) To zo mňa by nedostali toho dňa ani verš! Takže sa mi páči, že si dala takú poetickú bodku celému stretnutiu. A tí polnoční lovci - to sme my? :D