Všetko to zmizlo a zrútilo sa do rieky
Všetko zničilo fúknutie do karty
Zrútil sa celý domček z karát
Tak to vyzeralo, keď som sa nato pozerala
Teraz niekedy tíško plačem po nociach
A prosím Boha o milosť
Šepkám a prosím ho
Chcem späť čo naveky nám zmizlo
Viem, že keby sa to vrátilo späť
Bolo by to iné, neúplné
Bolelo by to viac, nebolo by to k úžitku
Všetci by len trpeli viac ako predtým
Som však sebecká a túžim po vzkriesení
Túžim vzkriesiť niečo, čoho už dávno niet
Prajem si a dúfam, že to príde a padne mi to do roztvorených rúk
Snívam, že sa to všetko zmení k dobrému
Tíško sa dívam do neba, z ktorého padá dážď
Plačem a nad všetkým premýšľam
Boli to časy, na ktoré nezabudnem
Ale viem, že sa už nevrátia, niet cesty späť
P.S.: Opäť báseň, ktorá sa viaže k môjmu životu. Neviem ani prečo pridávam básne, keď ich veľmi nepíšem, ale hádam to nevadí. :)
Strašne sa mi páčia básne, ktoré sú písané z vlastných skúseností autorov a táto patrí k nim :) možno by som použila originálnejšie frázy, ale báseň má v celku úžasnú myšlienku :)
P.S.: teším sa na ďalšiu ;)
Veľmi si ma potešila a k tým frázam... ja už teraz viem, že ja nedokážem byť originálna :) Možno to niekde vo mne je, tá originalita, ale neviem ju dostať von :) Ďakujem ešte raz :)
Táto poviedka je výrezom z môjho života, týka sa mojej kamarátky, s ktorou som sa nikdy veľmi nebavila, ale boli sme celkom dobré kamarátky a vychádzali spolu. Mená, čas i miesto sú zmenené. Dej je upravený, dialógy pozmenené. Príbeh samotný bol napísaný v roku 2010. Približne v januári. Dnes je už…
Som drogovo závislá…
Uvedomila som si to už dávnejšie, ale odmietala som si to pripustiť. Bránila som sa tej predstave, že sa raz budem radiť k závislákom, ktorí nevedia ako ujsť a robia všetko preto, aby mali svoju obľúbenú drogu po ruke. Takmer všetky myšlienky patria jej, droge.
Viem, ako sa už…
Jedného pekného (podotýkam, že chcem len navodiť atmosféru, v skutočnosti v dome bolo neskutočne horúco, na roztopenie a von fúkal štipľavý vietor) teplého (uhm) večera, som sedela pred PC a triedila si jednotlivé veci do školy (bežne, sedela som pred PC a robila ľuďom nervy, popravde). Ma tak…
Všetko sa začne nebadane, nepovšimnuto. Človek si ani neuvedomí, že sa vôbec niečo začalo diať. Keď už aj cíti, že sa niečo zmenilo a nie tým správnym smerom, ktorým by sa jeho život mal vyvíjať, začne si odporovať a tvrdiť, že sa mu nič nestalo. Potrebuje utvrdenie, že nie je v poriadku, inak tomu…
Keď padne súmrak, mám sto chutí vybehnúť von a tancovať. Obliecť sa do noci a usmievať sa na nočnú oblohu. Jazdiť na koni a na nahom tele cítim kvapky rosy, či padajúcu hmlu. Mám sto chutí rozbehnúť sa lesom a pridať sa k tancu bludičiek a vábiť mládencov do svojich osídiel.
Keď padne súmrak, mám…
Bola krásna tmavá noc a Luna sa prechádzala po oblohe. Dívala sa na Zem a premýšľala, aké by to bolo žiť, ako človek. Mnohokrát by sa od tejto planéty najradšej odvrátila, ale keď videla všetku tú lásku, ktorú si ľudia dávali, mala sto chutí zísť na Zem a tiež milovať. Byť milovaná…
Tíško si…
Nádej.
To je to jediné, čo mi vlastne v posledných dňoch ostáva. Nádej… ale v čo vlastne dúfam? V krajší život? V šťastie? V lásku? V čo vlastne? Už ani sama neviem.
Všetko sa len rúca, ako domček z karát a nemôžem to zastaviť. Viete, ako vyzerá keď sa zrúti domček z karát, nie? Mám pocit, že to…
„Hmm, prepáčte?“ zaklopala som na dvere a nakukla do miestnosti. „Môžem vstúpiť?“
Nikto mi neodpovedal, no skvelé. Pomaly som vošla do izby a prezerala si ju. Nikto v nej nebol a pritom mi šéfka minimálne trikrát povedala, že tu Marco bude.
„Haló?“ zvolala som ešte raz a zaklopkala na dvere, s…
V zámku zaštrngotal kľúč. „Ahoj Elis!“ začula som mamin hlas. Otec s ňou nebol, očividne zostal pri Veronike, ako každý deň, keď mohol.
„Ahoj mami,“ zakričala som a pozrela som sa na Adama. Ten však len pokrčil ramenami a uškrnul sa. Vyplazila som mu jazyk a utekala do chodby. „Mami, musím ti niečo…
„Adam!“ skríkla som na celú chodbu a vletela svojmu bratovi do náruče. Začal sa nahlas smiať a tuho ma objal.
„No ako sa má naša budúca mamička?“ šepol a objal ma ešte tuhšie.
„Poďme dnu, nie?“ pustila som ho a rýchlo odomkla.
„Kde si bola?“ opýtal sa, keď sme vošli do mojej izby a posadili sa na…
(Marienke)
Vonku je tak strašne cukrovo
že si radšej ani neosladím kávu
Možno je dobré
aspoň z času načas
nechať veci také aké sú
bez prísad
naakumulovaných túžob
a samodruhých špekulácií
Možno je dobré
začať občas znovu
pri horkej káve
Bod NULA
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler)
Pred vstupom do apartmánového domu, kde bývam, dvíham zo zeme pohľadnicu, s adresátom Hans Kluge, ležiacu na zemi pod mojou poštovou schránkou, z ktorej zrejme vypadla po nedbalom vložení. Do svojho apartmánu vstupujem so zrakom upretým na leteckú…
Kontakt
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler)
„Misia pokračuje ďalej podľa plánu. Nadviaž kontakt!" stručná a jasná správa na holograme mi dáva najavo, čo mám robiť. Zasúvam polykryštalickú bariéru do podlahy riadiacej paluby a odkrývam celý priestor sekcie gravitačného reaktora. Vstávam zo svojho…
Najčastejšie otázky o deťoch s ADHD v škole:
Je dieťa s ADHD aj agresívne?
ADHD sa zvyčajne s agresivitou nespája. Deti s ADHD môžu mať emočnú dysreguláciu, čo v kombinácii s ich impulzívnosťou môže mať výrazný vplyv na ťažkosti so sebaovládaním hnevu. Epizódy „závažnej poruchy kontroly so slovnou…
Sedím v byte s rukami na počítači
a zdieľam s Tebou naše city
Si moja Amerika. – Ja Tvoj New Yor City.
Rozmýšľam, v hlave si robím inventár myšlienok,
čírych a čistých ako živá voda,
Nadýchneš sa, zo studne túžiš piť.
Nad zemou oblohou nesie sa mesiac,
Ten večný gondolier a hviezdy…
Comments
Pridať nový komentár