Keď mesiac výde z úkrytu svojho,
Keď zapadne Slnko za hory,
Rakva, v ktorej telo bez duše je ukryté
Pomaly sa otvára, odhaľuje útroby.
Z nej vychádza netvor bez srdca,
Netvor, ktorý len po krvi túži,
Vydáva sa na lov v noci,
Vyciciavať telá ľudí.
Nocou sa nesie krik a vresk,
Upír sa napája a tíši smäd.
Blíži sa úsvit, upír je preč,
Svitne však noc, vráti sa späť
A ďalej bude uhasínať neznesiteľný smäd.
Nemôžem si pomôcť, ale pri niektorých veršoch som sa riadne smiala :D nie neboj, nie zo zlomyseľnosti, len mi to prišlo také... milé :D
Stráááááášne sa mi páčia verše: (v skratke)
Keď zapadne Slnko za hory,
Rakva
Pomaly sa otvára, odhaľuje útroby.
alebo:
Netvor, ktorý len po krvi túži,
Vyciciava telá ľudí.
Úprimne, tá báseň nie je nič moc, (tým myslím, že príbehy ti idú lepšie) ale niečo ma na nej dostalo :D Ja neviem čo to je! Možno tá jednoduchosť až... naivnosť veršov :) sladké poetické začiatky :D Neviem. Naozaj :) Možno mi to pripomenulo moje vlastné básne - tak spred 4och rokov :)
...
Alebo ten strohý rytmus, vo veršoch:
Nocou sa nesie krik a vresk,
Upír sa napája a tíši smäd.
Blíži sa úsvit, upír je preč,
Svitne však noc, vráti sa späť
...
Celé je to tak nezmyselne milé :)
Pokračuj :) rada si ešte niečo prečítam. Určite, že tu máš chyby, ale načo ti budem radiť, keď básne sú o tom, aby sa písali tak, ako to autor cíti? :)
Tak ahoj zatiaľ :D:D:D
(Stále sa musím aspoň usmievať :D:D:D)
... ja básne veľmi nepíšem a táto... bola len zhoda náhod :D Je ozaj napísaná tak milo a keď som si ju prečítala tak ja osobne som sa musela smiať :D
A som rada, že pobavila :) Som rada, keď sa niekto usmieva na tom čo napíšem. A ďakujem :) (a samozrejme ostávam radšej pri príbehoch, básne píšem len raz za čas :D)
Táto poviedka je výrezom z môjho života, týka sa mojej kamarátky, s ktorou som sa nikdy veľmi nebavila, ale boli sme celkom dobré kamarátky a vychádzali spolu. Mená, čas i miesto sú zmenené. Dej je upravený, dialógy pozmenené. Príbeh samotný bol napísaný v roku 2010. Približne v januári. Dnes je už…
Som drogovo závislá…
Uvedomila som si to už dávnejšie, ale odmietala som si to pripustiť. Bránila som sa tej predstave, že sa raz budem radiť k závislákom, ktorí nevedia ako ujsť a robia všetko preto, aby mali svoju obľúbenú drogu po ruke. Takmer všetky myšlienky patria jej, droge.
Viem, ako sa už…
Jedného pekného (podotýkam, že chcem len navodiť atmosféru, v skutočnosti v dome bolo neskutočne horúco, na roztopenie a von fúkal štipľavý vietor) teplého (uhm) večera, som sedela pred PC a triedila si jednotlivé veci do školy (bežne, sedela som pred PC a robila ľuďom nervy, popravde). Ma tak…
Všetko sa začne nebadane, nepovšimnuto. Človek si ani neuvedomí, že sa vôbec niečo začalo diať. Keď už aj cíti, že sa niečo zmenilo a nie tým správnym smerom, ktorým by sa jeho život mal vyvíjať, začne si odporovať a tvrdiť, že sa mu nič nestalo. Potrebuje utvrdenie, že nie je v poriadku, inak tomu…
Keď padne súmrak, mám sto chutí vybehnúť von a tancovať. Obliecť sa do noci a usmievať sa na nočnú oblohu. Jazdiť na koni a na nahom tele cítim kvapky rosy, či padajúcu hmlu. Mám sto chutí rozbehnúť sa lesom a pridať sa k tancu bludičiek a vábiť mládencov do svojich osídiel.
Keď padne súmrak, mám…
Bola krásna tmavá noc a Luna sa prechádzala po oblohe. Dívala sa na Zem a premýšľala, aké by to bolo žiť, ako človek. Mnohokrát by sa od tejto planéty najradšej odvrátila, ale keď videla všetku tú lásku, ktorú si ľudia dávali, mala sto chutí zísť na Zem a tiež milovať. Byť milovaná…
Tíško si…
Nádej.
To je to jediné, čo mi vlastne v posledných dňoch ostáva. Nádej… ale v čo vlastne dúfam? V krajší život? V šťastie? V lásku? V čo vlastne? Už ani sama neviem.
Všetko sa len rúca, ako domček z karát a nemôžem to zastaviť. Viete, ako vyzerá keď sa zrúti domček z karát, nie? Mám pocit, že to…
„Hmm, prepáčte?“ zaklopala som na dvere a nakukla do miestnosti. „Môžem vstúpiť?“
Nikto mi neodpovedal, no skvelé. Pomaly som vošla do izby a prezerala si ju. Nikto v nej nebol a pritom mi šéfka minimálne trikrát povedala, že tu Marco bude.
„Haló?“ zvolala som ešte raz a zaklopkala na dvere, s…
V zámku zaštrngotal kľúč. „Ahoj Elis!“ začula som mamin hlas. Otec s ňou nebol, očividne zostal pri Veronike, ako každý deň, keď mohol.
„Ahoj mami,“ zakričala som a pozrela som sa na Adama. Ten však len pokrčil ramenami a uškrnul sa. Vyplazila som mu jazyk a utekala do chodby. „Mami, musím ti niečo…
„Adam!“ skríkla som na celú chodbu a vletela svojmu bratovi do náruče. Začal sa nahlas smiať a tuho ma objal.
„No ako sa má naša budúca mamička?“ šepol a objal ma ešte tuhšie.
„Poďme dnu, nie?“ pustila som ho a rýchlo odomkla.
„Kde si bola?“ opýtal sa, keď sme vošli do mojej izby a posadili sa na…
S Hankou som sa rozprával v príjemnom prostredí kaviarne, ktorá je súčasťou kníhkupectva. Vždy ma udivovalo s akou pokorou a zároveň hrdosťou hovorí o tom, čo sa deje u nej v triede.
Hanka: „Som zvedavá o čom bude ten rozhovor. Ja som úplne normálny človek. Myslím si, že neviem povedať niečo…
Milí čitatelia Enigmablogu,
keďže som nedávno nastúpila na materskú ževrajdovolenku a moji kolegovia vyjadrili smútok z toho, že už im teraz nebudú chodiť isté pasívne-agresívne maily, ktoré síce pasívne-agresívne občas boli, ale na počudovanie im určitým zvráteným spôsobom spríjemňovali deň,…
Milujem ťa na diaľku
svetelnou rýchlosťou
z Košíc do Kežmarku
žiarim ti do noci
Za oknom zúri svet
falošní proroci
rátajú jeho dni
Poďme im uveriť
zajtra je posledný
veď zajtra je len
nepoznané dnes
Tak vrav mi
ako poslednýkrát
že ma veľmi chceš
od rána až do polnoci
a potom…
Šepocem do uška
Ľúbezné slová
Hladím ťa po vlasoch
Keď môjmu srdcu
Načúvaš
V tichu sa túlime
Aby sme sa dušami
Objímali
A v nemej prítomnosti
Boli jeden s druhým.
Oči sa nám obom
Zatvárajú
A my spolu zaspávame
By sme sa i v snoch
Tešili spolu navzájom
Benátska lagúna - jeden z najkrajších kútov Talianska - skrýva okrem najznámejšieho ostrova - Benátok aj ďalšie poklady.
Chodím ich so svojimi priateľmi objavovať opakovane.
Program si organizujeme sami: na vypožičanej lodi, ktorú si riadime sami. (Nepotrebujete na to nijaké kapitánske skúšky…
Asi polovica detí s ADHD má aj iné pridružené poruchy či komorbidity. Je zrejmé, že v dôsledku toho vznikajú ešte zložitejšie podmienky, ktoré treba zvládnuť. Deti s ADHD majú často aj špecifické poruchy učenia (ŠPU), teda dyslexiu, dysgrafiu, dyzortografiu, dyskalkúliu, preto sú pre ne učenie sa,…
Comments
Pridať nový komentár
... ja básne veľmi nepíšem a táto... bola len zhoda náhod :D Je ozaj napísaná tak milo a keď som si ju prečítala tak ja osobne som sa musela smiať :D
A som rada, že pobavila :) Som rada, keď sa niekto usmieva na tom čo napíšem. A ďakujem :) (a samozrejme ostávam radšej pri príbehoch, básne píšem len raz za čas :D)