zrenicka
Blog články používateľa
Počet príspevkov: 39
Jasnosť vecí je niekedy vnútorne veľmi zložité pochopiť, kedy človek nevidí jasne a stále sú mu predkladané nové a nové slasti, ktoré príjma veľmi rád a pritom si neuvedomuje ako to myseľ zaslepuje a keď nie myseľ, tak ešte horšie, srdce a vnútro.Lenže podstata je niekde inde... Neexistuje stav…
Och, ako veľmi chce byť človek milovaný a ľúbený.Stačí stimul, ktorý otvorí pravdivosť do srdca a z človeka sa stane tikajúca bomba emocií, ktorá vyčkáva a mnohokrát predčasne vybuchne akonáhle k nej niekto len načiahne ruku. A potom , keď tento stimul z neznámych, náhlych a útrapných okolností…
Vo vzťahu by mali byť spoločné dva ciele: duševný a praktický.Duševný, to sú spoločné vnútorné hodnoty, úprimnosť v láske, opora,chápanie a rešpekt.Praktický..spoločný smer v praktickom živote, podpora v dosahovaní cieľov, pochopenie pre činnosti druhého. Zdá sa to ako nejaká poučka, ale ak…
Roztrhli sa mračná rannej hmly, mokrú zem oblizujú žlté sny. Každým vdychom miešajú sa farby života, roztvára sa k svetu modrá obloha. Puky ruží, krovia, kvetného lona, čakajú na otvorenie žiarivého trona. Pramienky vetra objímajú nemé tváre, nikto sa dnes nestratí v chaotickom dave. A ja tu budem…
A tak si spieva, stále spieva v reflektore temných nocí,sediac na stoličke a mlkvymi očami odpľúva znova a znova tie istébolestivé noty pretkávané harmoniou vnútorneho nepokoja...Cigarety pod podiom, teplé pivá na stole,mlčanliví sú to diváci v prvom raderepertoár sa mení, ale hlas je stále…
...sú v každom z nás...Môže človek byť čestný, láskavý, nadovšetko milovať, príde chvíľa , ktorá rozvráti aj najpevnejšiu myseľ a dušu. Možno sú to len nejaké vnútorné nedostatky, alebo dávnejšie komplexy, ale človek sa nikdy nevie uspokojiť s tým , čo má, aj keď si to myslí . Sú výnimky, buď s…
Zamrzla som, ostala som v tvojom náručí, nepohnute. Veľmi dobre si pamätám na tú posteľ so žltou prikrývkou, ako si ma na nej zahrňoval všetkou slasťou sveta a ja ako v magickom čaru spojitosti hudby a vášne som sa stala postupne a pomaly tvojou otrokyňou. Aké to bolo zázračné , intenzívne…
Vo svojej nore, vo svojom hniezde, Očami sovy pozerám na okolitý svet. Celkom nehybne s pazúrmi schovanými v klbku môjho chvejúceho sa peria… Za neviditeľným oknom lemovaným kôrou stromu hľadím na život v reálnom priestore. Na to ploché ničnehovoriace svedectvo mojej duše zhmotnené v akejsi…
Keď sa ti v duši zapichne pocit ostrý, obzri sa okolo a hľaď na radosti vo všednosti. Prejdi sa okolo jazera, dýchajúcim životom možno tam uzrieš , vlastný život za plotom, čistotu ukrytú v telách labutí slobodu v ich krídlach hrdosť skrz krk ich vypnutý lásku v ich slamených sídlach. A keď…
Co si ma to zas chytilo? Insomnia? Neurosa? Mam chut vyjst vonku do zimy a behat velmi daleko kym sa uplne nevycerpam , nech nemusim citit svoje vnutorne ja ...nenachadzam pomoc v ludstve, v ziadnom byti ani v tom svojom, jedine hudba ma drzi nad uplnym sialenstvom.. uz mam krivy chrbat od krcov…
A tak sme sa znova stretli ja a diabol, pokusitel mojej duse. Zovrel ma do narucia, nech si vychutnam tu neznost, krasu a atmosferu noci. Nech sa nabazim krasnych pocitov, nech sa neohliadnem spat za sebou samou...Ale ja vsak citim, citim, ze to je zla krasa, ktora za svojim hodvabnym zavojom…
Rany v prstoch, rana v hlave, rana uprostred...rany su vsade, je mi jasne ze ludska bytost je len z tkaniva, svalov, koze, ale aj z tej najtensej vrstvy z pocitov , aach ako lahko sa natrhnu a vytvoria dieru . Aj ta najmensia vytvori priamy zasah a z tej rany zacnes krvacat neprestajne a dlho...…