zrenicka
Blog články používateľa
Počet príspevkov: 39
Je zaujímavé ako sú niektoré pocity protichodné....na jednej strane tupá bolesť zarývajúca sa priamo do všetkých chlopní a závitov a na tej druhej akási neustála túžba aspoň na chvíľku precitnúť do minulosti a vidieť to krajšie svetielko, ktoré občas svietilo na cestu... Akí sme maličkí, ešte…
Ruka v ruke kráčame,celkom ticho, bez otázky.A i keď sa nám parí z úst,duša si kreslí hrejivé obrázky. Je to zvláštne ako si dvaja vedia darovaťkrásu a lásku bez vrásky,vtedy aj srdce znesie vlastný hnus,keď ma po tme spovedáš bez otázky. Koľko vďaky a vrúcneho tepla dlhujem Ti,skúsim ich podať bez…
O zima, prisla si tak sama a celkom necakane,
ako mam potom stihnut napisat o tebe basne nenapadne?
Nuz , ale dovol nebude to o tebe,
ale o mojom vnutri , pade a o lete.
Stretol ma chlapec, vysoky, ciernych kadier hlava
vtedy si mi zimicka pripadala krasne hrava.
Nastalo vsak…
Sloboda, je pojem čudný
ked vlastný dom kruh je blúdny
a v zrkadle zriem odraz mútny.
Slobodou sa ľudstvo pyši,
aj keď nechápe, že každý sa líši
a hnev svoj vojnami tíši
Slobode sa rovná láska,
i keď srdce žiaľom hlučne praská,
že cíti vnútrom nerieknuté klamstvá.
Sloboda? Ach…
Ticho pred búrkou, ticho po búrke...
Po búrke cítim ja. Koľko sa mi zomlelo vecí naraz a presne iným spádom ako malo. Pekne si sama hnojím život, ale nič z toho nikdy dobré nevyrastie...Nerozumiem, ako môže relatívne zdravý mladý človek sa rozpoltiť a raz byť dobrým ,hravým neviniatkom a na…
Čo všetko spôsobí pocit menejcennosti?
Nechceme , nevieme si to priznať a potom niekedy prijde situácia a bum zrazu sme mimo, buď v amoku, žiarlivosti, smútku...A koľko krát práve kvôli takémuto komplexu sa dostaneme do veľmi zlých a nepríjemných situácií. Vyzdvihovanie samého seba, dôkaz…
Ach , hlúpa som a naivná....Myslela som si, že už odišli a práve vtedy ako som si to začala hovoriť zasiahli ma... neúprosná úzkosť a strach...
Trkotanie zubami, bolesť v bruchu, roztrasené telo, studený pot, myseľ tesne pred zbláznením a neúprosná úzkosť, pocit skoro smrteľný a niet úteku,…
Dážď v podobe klavíra ma pomaly hojdá v kolíske Chopinových melodií. Sivá melancholia mi odkrýva svoj závoj a akosi nenápadne sa mi vtiera do myšlienok, do srdca, tela a slz. Jemný zvuk kláves sa ku mne prihovára, molové melodie zhasínajú svetlo v celej izbe a ja celkom bez pohnutia sedím na…
Za oknom vidím sivý svet, ale v mojej duši sa odohráva čierny boj s mojím vlastným úpadkom...
Mnoho vecí sa mení, mne sa zmenili zdanlivo k lepšiemu, ale v skutočnosti, v úprimnej sfére je to len môj vlastný klam.. Ľudia a veci čo mi boli a stále sú najbližšie len od seba odháňam vecami, čo sa…
Toto sú ruže, tak nádherne smutné
smútok ich cítim, pre ich malé trne
malé, a toľko bolesti v nich
za to môže len nepatrný vpich
Jed sa mi vpíja do krvi tuhej,
úzkosť sa tlačí do tváre hluchej
V útrapach sa lúčim, nechávam kabát v tme
znovu sa zobudím, a možno zostárnem v sne..
Tak ako lúč slnka,
čo pohladí ma po tvári,
tak tvoja hladká ruka,
nehou vzácnou ma obdarí.
Tak ako dážď,
čo smútok mi privodí,
tak tvoja nemá reč,
do zmätku ma rozhodí.
Tak ako voda,
čo cez prsty mi preteká,
tak tvoja vášeň,
do lona ,s úprimnosťou vniká.
Tak ako zo sna…
V červenom kozube práchnivé drevo praská,
krvavé víno naň lejem, nech ho ticho láska
V horiacich žliabkoch , cítim vôňu prachu,
utopím v tom pohľade aj poslednú slzu žiaľu
V duši si skrývam meravý pocit,
že sa to skončí, v tej dnešnej noci
Že oheň zhorí, plamienok zhasne
drevo sa…