wavako
Blog články používateľa
Počet príspevkov: 54
Išiel Kubo do lesa, kam až zašiel, nevie sa Vyšiel medveď z lesa von, zasiahli ho kladivom Išiel Kubo do poľa vystrihaný dohola Vyšiel hraboš z poľa von, zašliapli ho pred domom Išiel Kubo do mesta, rehotať sa neprestal Vyšiel kuťko z mesta von, šľak ho trafil za rohom Čo nám z toho vyplýva?…
No, a takto nejako to vyzerá, keď mi v pozdnú večernú (alebo skôr už nočnú) hodinu začne zašibávať... :) Vôbec sa v tebe nevyznám, si horší, než zápalkový hlavolam, čo skladala som neúspešne. Asi som hlúpa jak kozľa besné. Trávu by žralo, na lúke stálo, na všetkých tupo pozeralo. Že zdá sa ti to…
Kam podeje sa detský smiech keď preplávam na druhý breh? Kde zložím svojho macíka až budem zrazu veliká? Bude už pre mňa pravý čas keď zazriem v plavých šedý vlas? Vyblednú sny a nádeje keď vietor ich lístím zaveje? Uvidím hviezdy na nebi až zima brázdy prehĺbi? Keď stratím sa kamsi do zeme…
Štandardne výdatný nedeľný obed sa mi stal inšpiráciou pre ďalšiu stupidnú básničku :) Buď pozdravené pivo! Ty zlatistý mok, čo oblaží každý plný žalúdok! Nebyť tohto vynálezu pominiem sa smútkom asi Do spevu mi nie je zrazu keď mi jedlo v bruchu kvasí Nalejem si zo tri deci zvolám nahlas „…
Dnes ostala som stáť kde dva mocné piliere držali Tvoj hrad a z neba padal biely sneh Tam uprostred tých nemých stien cítiac vločky na perách som vedela, že máš ma rád opäť raz A znova a zas dostal si ma do kolien keď zastala som pri dverách ktoré si Ty otvoril hoci ja som nestlačila kľučku…
Dovolila som si malý úlet, ktorý možno porušuje autorské práva (nemám to naštudované). Ak by s tým mal autor problém, stačí napísať, stiahnem to späť :) Išiel Matej do sveta na východ ho tiahlo noha nohu prepletá nemá naponáhlo V batohu pár ponožiek a dva pecne chleba neláme mu z toho driek čo mu…
Tak ako deň sa mení v noc tak ako zima stráca moc mení sa srdce človeka do nových šiat sa oblieka Ako sa sviece topí vosk tak ako líca zmäkčí bozk mení sa myseľ kamenná zrazu je nahá bez mena Ako keď vietor letí preč výrečný jazyk stráca reč Kropaje vody hladia tieň čakajú kým zas príde deň
Chce to sem hodiť petardu keď pre nič, tak len tak pre srandu Odpustite mi, ale nemohla som si pomôcť. Nejako sa ma zmocnili zvláštne pocity obkľúčenia z návalu čierno-bielej...
Žltý kvietok stojí v polivyníma sa na okolíhrdo dvíha svoju hlavuže on nie je časťou davuCitlivý je na dotykyuznáva len vlastné zvykypočas búrky zavrie očinech sa, čo chce, vôkol točíIgnoruje slnko, mrakyhlúpych ľudí, drzé vtákymôže sa aj skončiť svetčo tam po ňom – veď ho niet
Posledné svetlo zhaslo. Nielen v dome, ale aj niekde v nej. Dych sa spomalil, viečka oťaželi. Nepokojný sen si našiel cestu do mysle. Len jeden pár očí vystrašene hľadel do tmy. Nie preto, že by sa jej bála – tentokrát nie. Ten strach mal oveľa hlbšiu podstatu. Vkrádal sa potichučky, nenápadne.…
Chlapec skladal mozaiku. Pomaly a uvážlivo vyberal farebné zrniečka a starostlivo ich kládol jedno vedľa druhého. Zrnká zapadli na svoje miesto a ostali nehybne ležať, vytvárajúc pestrofarebný obrazec. Presne podľa jeho predstáv. Kochal sa pohľadom na svoje dielo a v mysli sa mu vynárali nové a …
Milý Ježiško! To som zase ja. Si prekvapený? Vieš, už som veľká (hoci meriam iba meter šesťdesiat štyri a často sa tak necítim)... no píšem Ti znova. Veď aj veľkí môžu písať, nie? :) Dnes (vlastne včera) bolo Mikuláša – skvelý deň. Pozdrav ho odo mňa a odkáž, že to s tým obdarovávaním bol…