Sima
Blog články používateľa
Počet príspevkov: 48
Dívala som sa mu do očí a pomaly jedla pizzu. „Povedz mi niečo o svojom živote, rada by som to počula."
Trhlo ním. Odvrátil pohľad. „Nie je to nič zaujímavé."
„Chcem to počuť," usmiala som sa. Váhavo sa na mňa zadíval.
„Keď myslíš... Začalo sa to, keď som dovŕšil pätnásť."
„Jakub!" trhlo mnou…
Zazrela som na hodinky a zadívala sa na rušnú ulicu. Jakub tu už mal dávno byť, ale stále som ho nikde nevidela. Zahryzla som si do spodnej pery a úprimne dúfala, že príde. Zazvonil mi mobil a ja som až nadskočila. Esemeska, od Jakuba.„Ahoj Elis.
Prepáč, ale nemôžem k tebe prísť. Vanessa ma nechce…
Spriadli krok zo slnečných lúčov
Zo zŕn ukuli podkovu sĺz
Pohladili hodvábom bozk ruží
Pomohli hviezdam na nohy
I moc utkali z mesačnej žiari
Premenili vodu priezračnú na pohľad ľudský
Popretkávali Morenine vlasy k životu
Zo stebiel trávy, vyčesali hrivu divú
Zem sa stala púdrom pre pokožku…
Nádych, výdych… nádych, výdych…
Ech, už mi to lezie na nervy, veď to hádam skončí dobre. Nejdem na smrť, či áno? Uff! Mňa asi vážne porazí, trasiem sa ako huspenina a neviem čo ďalej. Len si tu tak stojím ako taká krava a čakám na zázrak.
Irónia osudu, aj tak by sa to dalo nazvať. Čo mám povedať?…
„Veronika, musíš niečo zjesť,“ dohovárala som svojej sestre. Tá len slabo pokrútila hlavou a dívala sa na okno. Ubehol už mesiac od onej nehody, ale stále sa s tým nikto z našej rodiny nedokázal vyrovnať.
„Veronika, musíš…“
„Nič nemusím!“ zasyčala a pozerala sa mi do očí. „Nemusím absolútne nič.…
„Pán doktor?“ zaklopala som na dvere pána Medvídka.
„Ahoj Elenka,“ usmial sa.
„Prepáčte, viem, že nie som objednaná, ale…“ zahryzla som si do spodnej pery. „Nemohla by som… neporadili by ste mi… nejakého dobrého psychológa?“ minule som túto možnosť zavrhla, ale teraz mi to pripadalo ako jeden…
„Takže…“ pokračovala som. „Ona…“
„Neviem, možno si spomenula nato všetko čo sa jej stalo. keď sa na ňu sprvu pozrieš, myslíš si, že je to vyrovnaná mladá žena, ktorá má všetko čo si vysnívala. Podpichuje svojho jediného brata, s ktorým vyrastala, ale pritom ho z mnohých dôvodov neznáša, z mnohých…
Jakub sa díval na moju strhanú tvár a netváril sa dvakrát vyrovnane. Niečo ho dožieralo a ja som nevedela, čo by to mohlo byť. Len tam tak sedel a díval sa na mňa.
„Vieš Elis…“
„Jakub…“
Začali sme naraz. Ticho sme sa zasmiali.
„Začni,“ šepla som rýchlo, aby mi nedal prednosť. Slabo prikývol.
„Chcel…
Veronika sa pozerala niekam do neznáma a mňa s mamou vôbec nevnímala. Otec bol na služobnej ceste, takže sa nemohol len tak z ničoho nič prirútiť, ale povedal, že sa bude snažiť prísť čo najskôr.
„Prečo Veronika?“ opýtala som sa jej potichu. Mama sa na mňa karhavo zahľadela.
Veronika dlhú dobu…
Viezla som sa výťahom a pomaly som z neho vystúpila. Odomkla dvere a zložila tašky na zem. Bola som na menšom nákupe, dostala som nehoráznu chuť na ovocnú tortu, tak som sa rozhodla nejakú upiecť. Hádam to dopadne dobre.
„Ahoj Elena.“
„Veronika,“ prekrútila som očami a začala vykladať nákup.…
Keď som ráno vstala, bola som celá dolámaná, ako som mohla čakať, nezaspala som, i napriek obrovskej únave. Bolo toľko vecí, nad ktorými som musela rozmýšľať. Toľko… hádka s Veronikou, Jakubove milenky a rozhodnutie, ktoré bude neskutočne ťažké splniť.
Natiahla som sa za štipcom a zopla som si ním…
Všetko sa na mňa rútilo, zo všetkých strán. Maja sedela oproti mne a mama ma tíško objímala. Povedala som jej všetko čo sa stalo a Maja ma po celý čas držala za ruku a dodávala mi tým silu.
„Myslela som si, že Jakub bude jeden z tých typov, prepáč Mariana,“ pozrela sa ospravedlňujúco na Maju.
Slabo…